BRATISLAVA - Za dva roky prišlo o slovenské občianstvo najmenej 300 ľudí. Informovala o tom Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra.
V utorok 17. júla uplynú dva roky od začiatku platnosti novely o štátnom občianstve, podľa ktorej pri získaní cudzieho občianstva stráca občan slovenské.
"Od 17. júla 2010 k 9. júlu 2012 oznámilo stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva celkom 292 osôb - 134 mužov a 158 žien," spresnila Koišová.
Za rovnaké obdobie nadobudlo slovenské štátne občianstvo celkom 620 osôb, z toho 315 mužov a 305 žien. Podľa zákona musí občan nahlásiť stratu občianstva na obvodný úrad v sídle kraja. Koľko ľudí dostalo za nesplnenie tejto povinnosti pokutu, ministerstvo nevie povedať.
Rezort vnútra plánuje legislatívu o občianstve novelizovať. "Návrh novely zákona o štátnom občianstve predloží ministerstvo vnútra v priebehu druhého polroka 2012," uviedla Koišová. Nové znenie zákona by malo umožniť získanie cudzieho občianstva bez straty slovenského pre ľudí, ktorí v cudzine istý čas žili. Ľuďom, ktorí získajú občianstvo bez väzieb na cudzí štát, bude naďalej hroziť strata občianstva. Niektoré opozičné strany si podporu vládnemu materiálu vedia predstaviť.
Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 dosluhujúca vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu. Kabinet Ivety Radičovej chcel zákon upraviť, ale zmenu sa presadiť nepodarilo. Štyria poslanci Obyčajných ľudí a Radoslav Procházka (KDH) odmietali zrušenia sankcií s tým, že sa prijme len deklaratórne vyhlásenie o neuznaní občianstva získaného v rozpore s medzinárodným právom.
