BRATISLAVA – Rok 2024 sa na Slovensku nesie v znamení rovno dvoch volieb. Voľby do Európskeho parlamentu a voľby o našej novej hlave štátu sú už za rohom. Zvolení zástupcovia budú rozhodovať o tom, ako bude vyzerať budúcnosť našej krajiny. Mali by však právo na rozhodnutie mať aj mladší ľudia, ktorým sú na budúcnosti krajiny najviac závislí? K tomu, či by voliť mohli už aj 16-roční sa vyjadrili prezidentskí kandidáti. Toto si myslia.
archívne video
„Volebný vek 16 rokov je už v niektorých krajinách realitou, v iných prebieha diskusia. Najnovšie 16- a 17-ročným občanom priznali právo voliť v tohtoročných eurovoľbách tri ďalšie krajiny Európskej únie. S cieľom rozbehnúť diskusiu o znížení veku voličov na 16 rokov aj na Slovensku, požiadalo 11 mimovládnych organizácii o názor na túto tému kandidátov na funkciu prezidenta SR,“ píše občianske združenie Dajme deťom hlas (DDS).
Na otázku o tom, či by o našej budúcnosti mali rozhodovať aj mladší ľudia priamo odpovedal Ján Kubiš. „Súhlasím so znížením veku voličov na 16 rokov vo voľbách, vrátane volieb do samosprávy, EP, prezidenta SR a NR SR. Ide o právo voliť, nie o právo byť voleným do týchto funkcií, pretože na ich zastávanie považujem za nevyhnutné mať viac znalostí a životných skúseností,“ myslí si prezidentský kandidát.
Podľa Kubiša je jedna z možností, ako situáciu zmeniť, vo vytvorení mechanizmu, pomocou ktorého by organizácie mladých dávali výboru NRSR pripomienky k zákonom a mohli by aj iniciatívne predkladať vlastné návrhy
Podľa Korčoka by však takéto kroky nemali prebiehať neuvážene, a to aj napriek tomu, že s nimi v jadre veci súhlasí, hovorí o hlase odborníkov. „Viem si predstaviť rôzne úpravy volebného práva, vrátane zníženia veku voličov, ale tak ako pri ostatných dôležitých témach nabádam na to, aby všetkému predchádzala odborná diskusia,“ odpovedal na otázku jeden z favoritov na hlavu štátu.
Podľa Korčoka je však problém aj v tom, že mladých ľudí, podľa jeho slov, v politike takmer nikto nepočúva.
Pellegrini je proti, vek 18 rokov považuje za optimálnu hranicu
Aj keď súčasný predseda parlamentu a šéf strany Hlas-SD priznal dôležitosť hlasu mladých ľudí, myslí si, že dôležité su aj životné skúsenosti. „Na cestách po Slovensku vníma a stretáva sa s intelektuálnou vyspelosťou a technologickou zručnosťou mladšej generácie, ku ktorej má rešpekt,“ myslí si druhý horúci kandidát na prezidentské kreslo. Dodáva však, „že dôležité sú popri týchto danostiach aj životné skúsenosti. Vek dospelosti, čiže 18 rokov považuje za optimálnu hranicu, kedy človek môže využiť svoje demokratické volebné právo. Zároveň však neupiera právo na slobodnú diskusiu na túto tému.“
K otázke, či je podľa neho hlas mladých ľudí v politike prehliadaný sa však Pellegrini nevyjadril. Tvrdí však, že „považuje čo najširšie zapájanie mladých do správy vecí verejných za posilňovanie demokratického systému na Slovensku.“
Matovičovi na hlase mladých záleží
„Dozrel čas. Sociálne siete výrazne priblížili politiku mladým ľuďom a tak dnes mnohí mladí majú výrazne viac informácií ako ich rodičia. Zároveň platí, že volič by mal byť informovaný volič, ktorý sa nedá len tak ľahko „opiť rožkom“ a sladkými rečami. To väčšina 16-ročných dnes spĺňa lepšie ako ich rodičia a starí rodičia, preto jednoznačne áno,“ tvrdí predseda hnutia SLOVENSKO Igor Matovič.
K znižovaniu voličského veku pristupujú aj ďalšie krajiny
Krajiny, ktoré znížili vek voličov v lokálnych, národných či v eurovoľbách, argumentovali krokom smerom k reprezentatívnejšej a inkluzívnejšej demokracií, posilnením volebného zvyku a zručností mladých vo veku, keď sú ešte súčasťou vzdelávacieho systému, nerovnováhou medzi povinnosťami (trestnoprávna zodpovednosť, práca a daňová povinnosť a pod.) a právami mladých, ale aj demografickým vývojom, ktorý posilňuje nevyváženosť v témach, ktoré dominujú politickým diskusiám. Najnovšie vek voličov v eurovoľbách znížilo Estónsko, Nemecko či Belgicko. 16- a 17-roční občania týchto krajín sa tak v júni pridajú k rovesníkom na Malte, v Rakúsku či Grécku zvolia europoslancov.
