LONDÝN - Abu Ali (38) z Jordánska je jedným z bývalých regrútov, ktorých oslovila myšlienka služby v radoch teroristickej organizácie Daeš. Dobrovoľne sa pridal k džihádistom v Sýrii, aby postupne spoznal, ako veľmi sa mýlil. Barbarské činy bojovníkov a upálenie pilota zaživa, na ktoré sa musel dívať, boli na neho priveľa. Po štyroch mesiacoch sa mu za dramatických okolností podarilo utiecť. Jeho príbeh knižne spracoval spisovateľ Robert F. Worth.
Nové VIDEO ukazuje hrozivý moment: Takto sa atentátnik Daeš odpálil v parížskej reštaurácii
Jedného rána v polovici januára 2015, malý, nenápadne vyzerajúci muž v čiernej bunde s kapucňou stál sám na tureckej strane hranice Akçakale so Sýriou. Neisto sa rozhliadol a konečne sa priblížil k zametačovi ulíc v modrej kombinéze. "Chcem prejsť na druhú stranu," povedal, "čo mám urobiť?" Čistič si od neho vypýtal 75 tureckých lír a ukázal na malú dieru v plote, neďaleko hlavnej brány. Potom sa pretiahol na druhú stranu a začal bežať. Turecké stráže ho síce zbadali a kričali na neho, ale on sa nezastavil.
Približne po hodine sa objavilo auto, ktoré Abu Aliho odviezlo do prijímacieho domu Daeš. Bola to veľká, jednoposchodová budova so záhradou vzadu, kde už čakalo približne dvanásť ďalších nováčikov. "Bolo to ako na letisku. Videl som Američanov, Angličanov, Francúzov, mužov z iných krajín, ale len jedného Sýrčana," opísal svoje prvé dojmy. Potom päť dní spal spolu s ostatnými na matraci, zatiaľ čo úradníci Daeš prešetrovali ich minulosť. Napokon ho naložili do minibusu, ktorý mal namierené do pohoria Belas, na východ od mesta Homs.
Najbližšie dva týždne mali všetci muži budíček pred svitaním, nasledovala modlitba, beh, cvičenie a jednoduché lekcie práva šaría, zamerané na rozdiely medzi moslimami a nemoslimami, a boj proti neveriacim a odpadlíkom.
Raz v noci emir, ktorý mal na starosti školenie, zvolal regrútov, aby sa posadili v jaskyni na podlahe a pustil im projektor. Video zobrazovalo Araba v oranžovej kombinéze, ako stojí v klietke, ktorú olizujú plamene. Zapálený benzín čoskoro upiekol muža zaživa. Emir im povedal, že išlo o jordánskeho pilota Moaza al-Kasasbeha, ktorého zajali potom, čo jeho lietadlo havarovalo. Jeho brutálna poprava vo februári 2015 pritiahla pozornosť celého sveta a dokonca aj niektorí džihádisti odsudzovali tento čin ako nemorálny.
Emir vstal a vysvetlil, že pilot zhadzoval bomby na moslimov a jeho upálenie bola spravodlivá odplata podľa islamského práva. Muži ho mlčky počúvali. Abu Ali čoskoro vycítil, že desiatky očí sa obracajú smerom k nemu, pretože bol jediným prítomným Jordánčanom a všetci to vedeli. Zostal ticho, ale jeho zdesenie mu vraj muselo byť vidno na tvári. Išlo o akýsi test vernosti. Napriek tomu, že sa mu robilo zle, počul sa, ako hovorí: "Kiež by mu Boh pomohol".
Dve stráže ho vzali za ramená a vyviedli von z jaskyne. Emir sa posadil na skalu a spýtal sa Abu Aliho, prečo to vyslovil. On mu odpovedal, že to ho len ostatní vyprovokovali, čo školiteľa zjavne upokojilo. "Na začiatku tohto kurzu si bol kafir (neveriaci), teraz si sa stal moslimom," ubezpečil emir Aliho, ktorý pochopil, že unikol trestu, ale od tejto chvíle začal byť veľmi podozrievavý.
K Daeš sa pripojil v nádeji, že dostane prácu úradníka a stane sa z neho dobrý moslim. Vo svojom predchádzajúcom živote navštevoval po nociach bary, kluby a bujaré večierky a to napriek neustálym výčitkám manželky, ktorá bola neplodná. Absencia detí robila jeho dni veľmi prázdnymi. Napokon sa so ženou rozviedol a ona sa odsťahovala. Ani tak sa však necítil byť šťastnejší.
Po dvojtýždňovom kurze šaríe väčšinu mužov previezli do iných, vzdialenejších vlhkých horských jaskýň, kde začal vojenský výcvik. V posledný deň museli zložiť prísahu vernosti a Abu Ali sa ocitol asi s tromi desiatkami ďalších bojovníkov pri autobuse. Veliteľ im objasnil, že idú do predných línií v Iraku. Šokovanému Alimu, ktorý chcel úradnícke miesto v Rakke, povedali, že ak neposlúchne, môže ho čakať smrť.
Po niekoľkých dňoch cesty prišli do Garmy, dediny na západ od Bagdadu. Spolu s ďalším regrútom odnášali ranených z bojiska. Bola to desivá práca, kedy okolo nich svišťali guľky a zranení kričali bolesťou. Na tretí deň zašli za irackým veliteľom a zatlačili na neho, že prorok Mohammed zakazoval nútiť ľudí bojovať proti ich vôli. Vedeli, že riskujú a pravdepodobne ich čaká trest, ale aj tak to urobili. Dôsledkom bolo, že ich odviezli do Rakky na futbalový štadión, z ktorého si Daeš spravil väzenie a bezpečnostné stredisko. Tam dostali druhú šancu.
Abu Ali skončil v obci Manbij, kde sa mu podarilo v internetovej kaviarni pripojiť na WhatsApp na telefóne a srdce mu podskočilo od radosti, keď sa objavila správa od jeho ženy. Ospravedlnil sa jej za svoje chyby a napísal jej, že chce, aby sa k nemu vrátila. Všetko okolo seba znenávidel a zatúžil po domove. Kamarátovi z bojov v Iraku, ktorému sa podarilo utiecť do Turecka, poslal správu, na ktorú mu prišla odpoveď, aby šiel do Rakky.
Abu Ali si vybavil priepustku a ráno nasadol na autobus. Plášť, ktorý ho identifikoval ako člena Daeš znamenal, že mu nikto nerobil žiadne problémy. Do cieľa dorazil až o 21 hodín, keď už bola všade dávno tma. V internetovej kaviarni čakal na ďalšiu správu, ale ocitol sa v nebezpečenstve. Jeden z prítomných teroristov ho začal upodozrievať, podišiel k nemu a pýtal sa, odkiaľ je. Vtedy ho však zachránili jazdci na dvoch motorkách, ktorí na neho zavolali, že jedlo je hotové, aby išiel s nimi a ospravedlňujú sa, že meškajú. Ali Abu sa vyhovoril, že už musí ísť a sotva dýchajúc nasadol na motorku.
Noc strávil v neďalekom dome, odkiaľ ho jeho záchrancovia odviezli k hranici. Abu Ali opäť preliezol cez dieru v plote 25. mája 2015, len štyri mesiace po tom, ako vstúpil na územie Daeš. Príbeh zverejnil portál dailymail.co.uk.
