BRATISLAVA - Objavili sa ďalšie usvedčujúce dôkazy o ruskej vine na zostrelení malajzijského boeingu nad Ukrajinou. Investigatívni vyšetrovatelia ich zverejnili vo vyše sto stranovej správe. Detaily popisujú 53. brigádu a ich veliteľov, ktorí operovali s raketovým systémom Buk-M1 3*2. Tento stroj s najväčšou pravdepodobnosťou je za smrťou 298 ľudí. Kto stlačil spúšť?
Holandskí investigatívni vyšetrovatelia z Bellingcat zverejnili novú správu s novými dôkazmi. Tie odhaľujú detaily o ruskej jednotke, ktorá mala zostreliť malajzijské lietadlo s 298 cestujúcimi na palube. Incident, ktorý stále nie je oficiálne vyšetrený, je veľmi citlivý najmä pre Holanďanov, ktorí pri nešťastí prišli o najviac ľudských životov. Z nových dôkazov vyplýva, že za zostrelením je ruská 53. protivzdušná brigáda, ktorá operovala na východe Ukrajiny. Správa nesie názov Potenciálni podozriví a svedkovia z 53. protivzdušnej raketovej brigády.
Rekonštrukcia zostrelenia
Už predošlá správa Bellingcatu poukazovala na ruskú protileteckú raketu Buk-M1. V najnovšom dokuemnte sa vyšetrovatelia zaoberajú 53. ruskou brigádou, organizačnou štruktúrou, miestom v ruskej armáde a vozidlám, ktoré sa v júni a júli 2014 podieľali na transportoch systémov Buk. Vyšetrovatelia odhalili aj identitu vojakov, ktorí mali obsluhovať raketový systém, no ich mená ponechali v anonymite. Výsledky svojho vyšetrovania posunulo združenie Bellingcat medzinárodnému vyšetrovaciemu tímu.
Tieto fotky usvedčujú Buk-M1 3*2
Report poskytuje informácie o 14 dôstojníkov 53. brigády. Jej veliteľ sa volá Sergej Borisovič Mučkaev. Kto však dal povel na vystrelenie rakety, zatiaľ vyšetrovatelia nevedia.
Zároveň investigatívci jasne poukazujú na vinníka: Ruský prezident Vladimir Putin a minister obrany Sergej Šojgu. "Rozhodnutie poslať vojenský personál na ukrajinsko-ruskú hranicu sa zrodilo na vysokých miestach," píše sa v správe. Na špici vyčnieva najmä Putin. "V súvislosti so záverom, že za zostrelením MH17 je ruský Buk 3*2, nesie ministerstvo obrany najväčšiu zodpovednosť za tragédiu súčasne s vojenskými veliteľmi a lídrami samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky."
Pri vyšetrovaní novinári prehľadali tisícky fotiek, videií zo sociálnych sietí a verejných zdrojov. Podľa Bellingcat boeing zostrelila 17. júla 2014 okolo 16:20 miestneho času protilietadlová raketa Buk, ktorá k východoukrajinskému mestu Snižne dorazila z hlavnej bašty proruských separatistov, Donecka. Tam vraj bola prevezená ešte v júni z 53. protilietadlovej raketovej brigády, neďaleko Kursku v centrálnom Rusku. Medzi podozrivými tak podľa Bellingcat figuruje veliteľ brigády a jeho vojaci, ktorí údajne obsluhovali odpaľovacie zariadenie rakety Buk.
Títo vojaci pravdepodobne poznajú osobu, ktorá odpálila raketu Buk na boeing, alebo je táto osoba medzi nimi, povedal holandskej televízii NOS Eliot Higgins z Bellingcat, ktorý sídli v Británii a vo svojich vyšetrovaniach vychádza z otvorených zdrojov.
Kam presne patril Buk?
Patril ku kolóne, ktorá medzi 23. a 25 júnom išla z Kursku do Millerova, tvrdí organizácia Bellingcat. Mnoho ľudí ju tiež vyfotilo. Z toho všetkého vyplývali, že mal patriť k 53. protivzdušnej brigáde, ktorá operovala pri Kursku.
V kolóne išla celá vojenská jednotka, ktorá bola prevažne tvorená vozidlami z druhej vojenskej jednotky a tiež bola doplnená o dve vozidlá z tretej vojenskej jednotky. Jedným z týchto vozidiel bolo práve inkriminované vozidlo so systémom Buk, ktoré bolo na boku označené 3*2. V kolóne išlo len jedno vozidlo s navádzacím radarom, ktoré ostalo s ostatnými vozidlami a na Ukrajinu dorazil len nosič 3*2. Avšak je známe, že každý nosič má svoj jednoduchší radar, takže dokáže operovať aj bez radarového vozidla.
Ruské dôkazy sú podvod
Bellingcat tiež označuje množstvo ruských dôkazov za podvod, medzi nimi aj video, ktoré malo dokazovať, že sa Buk pohyboval v oblastiach, ktoré sú pod ukrajinským vedením. Billboard s reklamou na autosalón v Krasnoarmejsku, ktorý to mal dokumentovať, pretože Krasnoarmejsk bol v tom čase v rukách vládnych síl, bol v skutočnosti v Luhansku ovládanom separatistami.
Klame aj ruský výrobca
Za podvod tiež označil tvrdenie výrobcu Almaz-Antey, ktorý uvádzal že použitý Buk bol vo verzii M1 s raketou 9M38M1. Táto verzia sa však prestala vyrábať v roku 1999 a bola nahradená inou. Množstvo fotografií agentúry Reuters však ukazuje, že ruská protivzdušná obrana má vo svojej výzbroji aj staršie rakety 9M38M1.
Bellingcat tieto kľúčové zistenia odovzdal vyšetrovaciemu tímu, ktorý skúma zostrelenie Boeingu. Správa sa objavila deň po tom, ako bývalý ruský vyšetrovateľ uviedol že črepiny z Buku boli nájdené v obetiach a tiež, že presun systému na Ukrajinu nemohol prebehnúť bez vedomia ruských úradov.
Tragédia nie je vyšetrená už rok a pol
Lietadlo Boeing 777-200ER spoločnosti Malaysia Airlines, letiace na linke MH17 z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, sa zrútilo 17. júla 2014 na východe Doneckej oblasti na Ukrajine. Zahynulo všetkých 283 cestujúcich a 15 členov posádky. Na palube boli občania desiatich štátov, pričom väčšina boli Holanďania, preto sa Holandsko aj ujalo vyšetrovania prípadu.
