Dojemný príbeh mladučkej Sylvie Perlmutterovej, ktorá prežila roky svojho detstva v lodžskom gete v Poľsku. Jej srdcervúce zážitky, pri ktorých sa ocitla na pokraji smrti nám prinášajú náhľad do uzavretého geta, kde bol boj o život každodennou záležitosťou. Vyše päťdesiat rokov skrývaný príbeh si získa srdcia všetkých, ktorí sa doň ponoria.
Autorka Jennifer Roy ponúka jedinečný pohľad do minulosti, ktorá ešte aj dnes vzbudzuje veľký záujem verejnosti. Vo svojej knihe Žltá hviezda zachytila emotívny príbeh o prežití z pohľadu malého dievčatka.
Keď v roku 1939 odvliekli Sylviu s rodinou do lodžského geta v Poľsku, v ktorom bolo väznených približne 250 000 židov, bola len malým dievčatkom.
Po oslobodení zostalo v gete nažive len 800 ľudí a z toho 12 detí. Sylvia bola jedným z nich...
Skutočný príbeh zachytávajúci nešťastie, hrôzostrašné podmienky, ale aj túžbu a odhodlanie žiť.
Začítajte sa do ukážky z knihy Žltá hviezda:
Ako sa to začalo
Mám štyri a pol roka, takmer päť,
skrývam sa na svojom tajnom mieste za kreslom
v predizbe,
češem bábiku a počúvam.
Vo vzduchu cítiť obavy dospelých
a vôňu čerstvo upečeného citrónového koláča,
ktorý chladne na tácke.
Cink, cink, matkina šálka sa trasie na tanieriku.
„Naozaj musíme ísť, Isaac?“ prihovára sa môjmu
otcovi, ktorý sa
nečakane vrátil z práce
a vyrušil ju pri čaji.
„Ihneď musíme odísť z Lodže,“ odpovedá ocko.
„Židia tu nie sú v bezpečí.“
Raz, dva, tri, rukou prečesávam
bábikine vlasy.
V hlave sa mi ozýva jediné slovo –
židia.
Židia.
My sme židia.
Som židovka.
Svätíme židovské sviatky
a jeme len kóšer jedlá,
ale to je všetko, čo o židoch viem.
Prečo vôbec záleží na tom, že sme židia?
Pošepky sa na to opýtam bábiky.
Mlčky na mňa hľadí.
