Pri tom, ako som plakala, uvažovala som, kam teraz pôjdem a čo budem robiť. Uvažovala som, čo sa asi stane, keď sa to dozvedia rodičia. Nesmú sa to dozvedieť. Ale raz sa to dozvedia. Keď budem mať brucho väčšie ako balón. A čo urobím, keď sa to narodí? Čo so školou?
Sedemnásťročná Charlotte v žiadnom prípade neverila v lásku, až pokým nestretla Matúša, ktorý razom zmenil všetko, čo si dovtedy myslela. Z priateľstva dvoch spolužiakov sa zrazu stala láska, z feministky zamilovaná romantička, a z uzavretej osobnosti dievča, ktoré našlo dobrých priateľov. Vydrží ich láska aj napriek tomu, že sa z nej zrodí niekto tretí? Dokážu sa dvaja nezodpovední tínedžeri stať behom deviatich mesiacov zodpovednými rodičmi? A čo reakcie okolia? Dokážu spolu zvládnuť všetky prekážky v škole a aj s rodičmi, alebo ich to navždy rozdelí? Pretože povedať doma v sedemnástich: „Som tehotná.“ chce nadľudské úsilie.
Úryvok:
Srdce mi bilo ako zvon, ale k ostatným príznakom som sa nedostala, lebo Matúš vošiel do izby ako víchor a v ruke držal dva tehotenské testy. „Choď,“ povedal mi a podával mi ich. Bála som sa ho. Správal sa veľmi vážne, drsne a nekompromisne. „Matúš, prosím, nebuď…“ „Len choď, ja sa zatiaľ upokojím.“ A tak som išla do kúpeľne a o chvíľu som sa vrátila. V príručke bolo napísané, že treba počkať dve až tri minúty. Obaja sme hypnoticky pozerali na tehotenské testy, položené na stole. Atmosféra v izbe by sa dala krájať. Bála som sa Matúša aj dotknúť, aby mi neublížil, taký bol nervózny. Na jednom teste sa objavila jedna palička a druhá, ktorá bola
iba taká nejasná polovičná. „Asi nemôžeš byť tehotná iba na polovicu, že?“ spýtal sa. Asi chcel odľahčiť situáciu. Ale ja som sa nesmiala. No druhý test ukázal jasný výsledok. Dve paličky. A je to tu. Neverím. To nemôže byť pravda. Nie, toto je zlý sen. Hneď ako to Matúš povedal, pozrel sa na mňa s kamennou tvárou. Mal nečitateľný výraz tváre. „A sakra.“ To bolo všetko, čo povedal. Ja som ako skamenená sedela na stoličke a pozerala na tie
dve čiarky. V hlave som mala taký chaos, že by sa v ňom ani Pán Boh nevyznal.
Dve čiarky. Dve čiarky. Dve čiarky.
Nevedela som, čo robiť. Čo teraz?
„Čo teraz?“
„No, ja neviem, čo chceš robiť,“ chladne mi odvetil.
„Čo ja chcem? Predsa aj ty si sa na tom podieľal!“
„Ako chceme zohnať peniaze na potrat?“ pýtal sa ma a ja
som skoro spadla zo stoličky. „Prosím? Na potrat? No na to zabudni, ja na potrat nejdem!“
„Prosím?“ Teraz bol zmätený on. „Ty si to chceš nechať?“ V tej chvíli som nevedela, či je prekvapený milo alebo nemilo. „Samozrejme, veď je to naše dieťa!“ odvetila som mu so samozrejmosťou. „Nemienim sa s tebou o tom baviť,“ povedal nekompromisne a odvrátil sa odo mňa.
Akoto, že sa o tom nemieni baviť? Veď to bola aj jeho zásluha, že teraz máme tento problém! V hlave mi hučalo a nevedela som čo robiť. A on bol ticho, mlčal ako v hrobe. Mimovoľne som si položila ruku na brucho a myslela na to, že tam je teraz moje budúce dieťa. Ale ešte som si neuvedomila, že som tehotná. Bolo to ako nejaký zlý sen, ako niečo, čo za chvíľu prejde. Keď som sa ani po piatich minútach zarytého mlčania nedočkala odpovede, bolo mi do plaču. Nie z toho, čo sa stalo, ale z toho, že Matúš, ktorého som tak veľmi milovala, ma nepodporil.
Ste zvedaví ako dvaja mladí, ešte nedospelí ľudia túto situáciu vyriešia? Začítajte sa do novinky KAMARÁTA NEBOZKÁVAJ od mladučkej autorky Kristíny Lovasovej.
- reklamná správa -
