Čo sa stane, ak jedného dňa stratíte pamäť a v hlave vám ostane absolútna tma? A čo v prípade, keď sa trezor vašich spomienok rozplynul práve v nemocničnej izbe, v ktorej ste sa zrovna prebrali? Budete veriť cudzincovi, ktorý sa z ničoho nič objaví na prahu dverí a presviedča vás o tom, že je vaším snúbencom?
Hlavná hrdinka v tejto chvíli netuší, že všetko je úplne inak, ako sa na prvý pohľad zdá. Nechá sa zlákať do Londýna, kde ju pod rúškom tmy sleduje neznámy fantóm. Osud pripraví mladej spisovateľke ďalšie prekvapenie, keď zisťuje, že je tehotná. Anglicko bude však len prechodnou destináciou. Pod ochrannými krídlami Shaha, vychudnutého čudáka, odlieta do Pakistanu. Ten jej vo svojej rodnej krajine zaručuje návrat zabudnutej minulosti, ktorá s Pakistanom úzko súvisí. Hneď po príchode sa všetko prudko mení, ale najväčšia zmena nastáva v správaní jej údajného nastávajúceho. To, že sa krásna Alexandra dostala do nebezpečenstva, zisťuje príliš neskoro.
Úryvok knihy Pakistanská pomsta:
Čakala som na nový dielik do rozostavaného puzzle, ktorý by ma posunul ďalej.
Siahla som po jednom z časopisov. Musela som smutne konštatovať, že si nedokážem spomenúť ani len na to, aký je práve teraz rok.
Máj 2014
Ten dátum mi nič nehovoril. Pustila som sa teda do čítania článku, ktorého väčšinu tvorila fotografia modrého havarovaného vozidla.
Sláva stúpla známej spisovateľke do hlavy natoľko, že si včera podvečer pod vplyvom alkoholu sadla za volant a šialenou rýchlosťou sa preháňala po diaľnici smerom z Piešťan do Bratislavy. Podľa nemenovaných zdrojov chcela spáchať samovraždu, čo sa jej takmer aj podarilo, keď pred Bratislavou pri predbiehaní bočne vrazila do nič netušiaceho auta. Zatiaľ nie sú známe…
„Ahoj, drahá!“ zaznel v izbe nečakaný pozdrav. Bola som natoľko zahĺbená do čítania toho bulváru, že som si ani nevšimla, že niekto stojí vo dverách.
Zodvihla som hlavu a zazrela som akéhosi muža. V jeho malých očiach sa odrážala zvedavosť. Hneď na prvý pohľad mi bolo jasné, že je cudzinec. Bol nápadne atletickej postavy a v ruke držal kyticu kvetov, ktorá prekrývala jeho hrudník. Usmieval sa. Po niekoľkosekundovom zaváhaní ku mne pristúpil. „How are you, dear? Everything alright with you?“ prihovoril sa mi.
Podľa oslovenia „drahá“ som predpokladala, že sa poznáme.
„Yes, I am fine, thank you.“ Od prekvapenia, že rozumiem a aj rozprávam po anglicky, som si dlaňou prikryla ústa.
Cudzinec tmavšej pleti sa približoval. Bol prekvapený, rovnako ako ja. Sadol si na stoličku pri posteli.
„Priniesol som ti kvety, meri dulhan,“ vyslovoval pomaly, na každé slovíčko kládol extra dôraz. S vážnou tvárou sledoval moje reakcie. Muža som stále nespoznávala a v jeho spoločnosti som sa necítila veľmi príjemne.
- reklamná správa -
