BRATISLAVA - Slováci stále pomerne málo využívajú závet či zúženie, prípadne zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci im to v prípade rozvodu alebo dedenia môže pomôcť vyhnúť sa siahodlhým súdnym sporom. Upozorňuje na to konzultačná spoločnosť Subin & Partners, ktorá sa venuje ochrane rodinného majetku. Podľa nej by zároveň rodinným podnikom pomohlo, ak by naša legislatíva bola flexibilnejšia.
V minulom roku bolo do Notárskeho centrálneho registra závetov zaevidovaných 8 721 registrácií, pričom jeden človek môže zaevidovať aj viacero listín. Pokiaľ ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho zúženie, výhrady k jeho vzniku, alebo, naopak, rozšírenie, v Notárskom centrálnom registri listín pribudlo vlani 1 650 takýchto dokumentov.
Okrem toho, že tieto úkony môžu priniesť viac jasnosti do majetkových pomerov v rodine, sú tiež dôležitým nástrojom na ochranu vlastníctva rodinných podnikov, ktoré tvoria na 60 % až 80 % z celkového počtu slovenských malých a stredných podnikov. Upozorňuje na to konzultačná spoločnosť Subin & Partners s tým, že slovenská legislatíva viac efektívnych možností rodinným podnikom zatiaľ neponúka.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Keď dvaja ľudia vstupujú do manželského zväzku, štandardne pristupujú aj k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov, takzvanému BSM. Súčasťou BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Výnimkou sú dary, dedičstvo, predmety osobnej spotreby či vecí nadobudnutých reštitúciou. Nie každé manželstvo však vyjde a ak sa manželia pri rozvode vopred nedohodnú na majetkovom vyrovnaní, vysporiadanie a s tým spojené súdne pojednávania môžu trvať roky. Okrem toho, že rozvod neraz výrazne poznačí vzťahy v celej rodine, často ovplyvní aj chod a vlastníctvo rodinného podniku.
„Kým v zahraničí sú bežné predmanželské zmluvy, ktoré môžu pri rozvode problém s majetkovým vysporiadaním vyriešiť, slovenské právo tento inštitút nepozná. Avšak, počas manželstva je možné BSM zúžiť alebo zrušiť, pričom dohoda o zúžení BSM musí mať formu notárskej zápisnice a o zrušení BSM môže rozhodnúť len súd. Zúženie či zrušenie BSM je pragmatický krok, ktorý môže mať zásadný význam pre budúcu existenciu rodinnej firmy a jej zamestnancov, nakoľko jednoznačnejšie vymedzuje vlastnícku štruktúru podniku a jeho riadenia,“ vysvetľuje expert na ochranu rodinného majetku Michal Šubín zo Subin & Partners.
Závet môže zamedziť štiepeniu vlastníctva rodinného majetku
Do fungovania podniku zvyčajne výrazne zasiahne aj smrť zakladateľa firmy. V takýchto prípadoch môže poslúžiť závet, ktorý určí, ako sa majetok firmy rozdelí medzi dedičov. Hoci je závet dôležitým nástrojom na riadenie majetku a dedičstva a pomáha zabezpečiť kontinuitu a stabilitu podnikania aj v prípade zmien, ktoré môžu v rodine nastať, na Slovensku je relatívne málo využívaný. V tomto roku pribudlo zatiaľ vyše 2-tisíc registrácií.
„V závete môže vlastník firmy určiť, kto bude riadiť a vlastniť firmu po jeho úmrtí. To pomáha predísť nejasnostiam a hádkam medzi oprávnenými dedičmi. Závet môže taktiež stanoviť jasné postupy pre náhradu vedenia v prípade, ak človek zodpovedajúci za riadenie firmy zomrie. Tento dokument, ktorý má, taktiež, štandardne formu notárskej zápisnice, môže takisto obsahovať pokyny alebo obmedzenia týkajúce sa právnych záväzkov firmy, čím sa minimalizuje riziko nežiaducich právnych problémov v budúcnosti. Taktiež môže obsahovať hodnoty a vízie zakladateľa, ktoré by mali byť dodržiavané aj po jeho odchode. To všetko napomáha zachovať kultúru a identitu firmy aj v budúcnosti,“ objasňuje Šubín.
Rodinným firmám by pomohla úprava legislatívy
Na Slovensku je približne 95-tisíc malých a stredných podnikov, ktoré zamestnávajú zhruba dve tretiny ľudí. Z nich 60 až 80 percent tvoria práve rodinné podniky. Podľa Subin & Partners by týmto podnikom pomohla flexibilnejšia legislatíva.
Aktuálna legislatívna úprava rodinno-právnych vzťahov je pomerne striktná a Slovensko v tejto oblasti nedrží krok s okolitými krajinami. Stačí porovnanie napríklad len s Českou republikou, kde už od roku 2012 zákon uznáva inštitút zvereneckých a nadačných fondov. Ak by napríklad tieto formy boli etablované aj v našich zákonoch, podľa Subin & Partners by to pomohlo pri riešení právnych problémov spojených s ochranou rodinného majetku.
