BRATISLAVA - Astronómia nás učí o našom vzťahu k Zemi, ale aj mieste vo vesmíre. Nočnú oblohu preto možno považovať za akési prírodné dedičstvo, ktorého krásu nám sprostredkúvajú predovšetkým hvezdárne. Jednou z nich je tá v Rimavskej Sobote, v ktorej už mnohé roky pôsobí popredný slovenský popularizátor astronómie a fotograf Pavol Rapavý. V rozhovore, ktorý poskytol portálu Astro-Novinky.eu, okrem iného prezradil, aký veľký je problém svetelného znečistenia.
Ako ste sa dostali k popularizácii astronómie?
Dostal som sa k nej ešte na základnej škole, keď som zaal chodievať do hvezdárne v Prešove. Mali sme tam skvelý Klub mladých astronómov, mnohí sú dnes špičkovými odborníkmi vo svojom odbore. Sami sme si pripravovali prednášky a neskôr sme vystupovali na školách či verejnosti.
Je popularizácia astronómie na Slovensku obtiažna? Ako vníma slovenská verejnosť rolu ľudových hvezdární a vzdelania v oblasti astronómie a astrofyziky?
Popularizovať všeobecne vedu je náročné. Môžete byť uznávaný odborník, no je potrebné danú problematiku aj vhodne podať verejnosti. Astronómia ale ľudí naozaj zaujíma. Na Slovensku existuje pomerne rozsiahla sieť hvezdární a planetárií, ktoré sa nevenujú len popularizácii astronómie či príbuzných vied, ale sú aj miestom aktívneho oddychu v príjemnom prostredí. Dôležité je vysvetliť danú tému odborne správne, no zároveň zrozumiteľne na úrovni zloženia poslucháčov či divákov.
Ste podpísaný pod viacerými iniciatívami pre založenie parkov tmavej oblohy na Slovensku. Prečo je také parky potrebné zakladať?
Ide o vážny enviromentálny problém, o ktorom sa hovorí čoraz viac. Mnoho ľudí už krásu prírodnej nočnej oblohy už ani nepozná, a to nie je dobre. Dnes sa chodievame pozerať na mnohé živočíchy do zoo, pretože v prírode už vyhynuli a podobne je to aj s hviezdnou oblohou. Krásu nočného neba v mestách, obciach a ich okolí už neuvidíme, vytvárať špecificky chránené územia tmy je preto veľmi dôležité. Prvým parkom, v ktorom som mal prsty, bol Park tmavej oblohy Poloniny (PTOP) na severovýchode Slovenska. Tu môžeme vidieť nočnú oblohu podobnú tej prírodnej, je to asi najlepšie pozorovacie miesto v strednej Európe. Je to ideálne územie pre rozvoj špecifického cestovného ruchu, tzv. astroturistiky. Samozrejme, nenájdete tu hotely s wellnesom, no zato budete v úžasnej prírode, len minimálne narušenej činnosťou človeka. Tieto územia sú dôležité nielen pre viditeľnosť hviezd, ale pre zachovanie celého nočného životného prostredia. Podieľal som sa aj na vyhlásení Beskydskej oblasti tmavej oblohy (BOTO) v roku 2012 a Parku tmavej oblohy Veľká Fatra v roku 2015.
Je teda svetelné znečistenie naoza taký veľký enviromentálny problém? Čo všetko a akým spôsobom negatívne ovplyvňuje?
Je to skutočne veľký globálny problém, aj keď si to mnohí neuvedomujú. Celá biosféra sa vyvíjala milióny rokov v prirodzenom rytme striedania svetla a tmy, je to najstabilnejšia premenná v prírode. Od vynájdenia umelého osvetlenia si často meníme noc na deň, čo má vážne dôsledky. V tejto súvislosti je napríklad zaznamenaný silný úbytok hmyzu, tmu však potrebujú aj plazy, obojživelníky, vtáky, rastliny či cicavce vrátane ľudí. Nevhodné osvetlenie býva často fatálne najmä pre migrujúce vtáky alebo kolónie netopierov. Rozvoj civilizácie je nezastaviteľný, no faktom je, že čo sa týka vzťahu k prírode, žijeme vysoko nad naše potreby a sme neohľaduplní voči svojmu okoliu. V prípade svetla stačí len svietiť s rozumom, to znamená svietiť len tam, kde je to naozaj nevyhnutné a len takou intenzitou, aká je potrebná.
Čo je potrebné urobiť, aby sa tento problém začal redukovať?
V súčasnosti sa realizujú rekonštrukcie verejných osvetlení, no tie robia obce hlavne s cieľom znížiť náklady. Použijú pri tom LED svietidlá, vďaka čomu sa ušetrí za elektrinu. Svietidlá sú však často nevhodne smerované a majú vysokú teplotu chromatičnosti, čiže obsahujú priveľa modrej zložky. Práve modré svetlo do nočnej prírody nepatrí, rozptyľuje sa totiž mnohonásobne viac než dlhšie vlnové dĺžky. Obávam sa, že k výraznejšej redukcii možno ani nepríde. Budúcnosť môže byť takmer hrozivá. Tento problém sa dá riešiť jedine prijatím účinnej legislatívy, ktorej vytvorenie ja ale mimoriadne náročné. Nevhodné a zbytočné svietenie negatívne vplýva na naše zdravie, ale zasahuje aj ekonomiku. Zbytočné svetlo sú zbytočne vyhodené peniaze. S výrobou elektriny navyše súvisí aj produkcia CO2. Odhaduje sa, že v Európskej únii sa na nevhodné svietenie ročne vynaloží vyše päť miliárd eur a vyprodukuje vyše 20-tisíc ton CO2.
Môže každý z nás nejak prispieť k zlepšeniu situácie vlastnou cestou?
Samožrejme, každý musí začať sám od seba. Keď sa v noci pozrieme na mesto, uvidíme rozsvietené okná na bytovkách ako na vianočnom stromčeku. Často na Slovensku upozorňujeme na § 127 Občianskeho zákonníka 10/1965 Zb, kde aj po jeho novelizácii je formulácia, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. A spomína sa tu aj svetlo. Pri riešení problému je vhodné obrátiť sa na samosprávu, majiteľa alebo správcu nevhodných svietidiel. Vo svete sú viaceré oblasti, kde je už správne svietenie upravené aj legislatívne, napríklad talianske Lombardsko, španielske Katalánsko či Slovinsko. Niektoré svetové metropoly v noci zhasínajú svoje významné pamiatky. Nesprávne svietenie má vplyv aj na bezpečnosť a dopravnú nehodovosť. Taktiež nie je pravdou, že veľa svetla prispieva k zníženiu kriminality, tá je podmienená správnym svietením. V doprave je to predovšetkým problém oslnenia nevhodným svietidlom alebo necitlivo nasvietené veľké reklamné plochy, ktoré upútavajú pozornosť vodiča. Na križovatkách a v rozhľadovom poli vodiča nesmú byť umiestnené zariadenia, ktoré nesúvisia s cestnou premávkou. Realita je ale úplne iná a na mnohých miestach nájdeme veľkoplošné svietiace reklamy.
Ak sa situácia nebude riešiť, čo hrozí ľuďom a prírode? A o akom časovom meradle nezvratných zmien sa bavíme?
Svetelné znečistenie je len jednou z hrozieb. Veľa sa hovorí aj o klimatických zmenách, ktoré môžu mať regionálne aj globálne dôsledky. Antropogénny vplyv rastu skleníkového efektu na globálne otepľovanie je nespochybniteľný. Scenár je skutočne hrozivý a možno už v intervale niekoľkých desiatok rokov.
V Rimavskej Sobote ste už dlho. Je to vaša srdcovka? Na čo by ste nalákal súčasných i budúcich návštevníkov hvezdárne?
Do tejto hvezdárne som prišiel v roku 1981. Kedysi tu bola len budova a zanedbaný pozemok, dnes je to skutočne jedinečné miesto. Trvalo to dlho, boli to roky práce a nadšenia a prakticky bez nejakých dotácií. Za srdce astroparku považujem moju manželku Danku, ktorá sa okrem iného venuej aj fyzikálnej fotografii. Ňou zviditeľnila vo svete nielen hvezdáreň, ale aj Slovensko. V astroparku nájdete napríklad interaktívnu zemeguľu, tabule s problematikou svetelného znečistenia, ale aj UFO ohnisko či krytú pergolu.
