BRATISLAVA - Slováci sú v styku s inými ľuďmi skôr opatrní. To, že väčšine ľudí možno dôverovať, si myslí iba 14,9 percenta respondentov. Celkovo 84 percent respondentov si však myslí, že "opatrnosti v styku s inými ľuďmi nikdy nie je nazvyš“.
Vyplýva to z výskumu CSES a ISSP Slovensko 2016, pričom dáta zberala pre Sociologický ústav SAV agentúra TNS Slovakia na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1 150 respondentov od 13. októbra do 28. novembra 2016.
Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV tvrdí, že v prieskume merali všeobecnú dôveru, ktorá je definovaná ako presvedčenie, že vo všeobecnosti sú ľudia dobrí a poctiví a neoklamú či nepoškodia nás. Líši sa teda od medziľudskej dôvery, ktorá sa prejavuje v konkrétnych situáciách v styku s konkrétnymi ľuďmi.
Všeobecná dôvera je podľa Klobuckého dôležitou a určujúcou silou sociálnych interakcií. Jej vysoká miera prispieva okrem iného k dobrej spoločenskej atmosfére, efektívnemu fungovaniu demokracie a ekonomiky, ale aj k subjektívnemu pocitu šťastia a spokojnosti so životom. Naopak, ak spoločnosť charakterizuje nízka miera všeobecnej dôvery, sociálne vzťahy sa stávajú príliš nákladnými a menej efektívnymi, čo poškodzuje celú spoločnosť.
Ľuďom viac dôverujú vysokoškolsky vzdelaní, hlboko veriaci ľudia, obyvatelia miest nad 100-tisíc obyvateľov. Viac dôverujú tiež respondenti, ktorí očakávajú zvýšenie svojej životnej úrovne v najbližších 10 rokoch a respondenti, ktorí sú o niečo spokojnejší s fungovaním demokracie na Slovensku. Naopak, výrazne menej ľuďom dôverujú napríklad voliči politickej strany Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Sociologický ústav tiež uvádza, že podľa dostupných údajov sa zdá, že po poklese dôvery v 90. rokoch 20. storočia sa trend stabilizoval na dlhodobo pomerne nízkej úrovni.
