Nedeľa, 29. máj 2016. Meniny má Vilma, zajtra Ferdinand.

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9 alarmujúcich faktov o školstve, ktoré musí vidieť každý rodič!

Pošlite nám tip
26.01.2016 12:50

BRATISLAVA - Na Slovensku sa konečne stáva veľkou témou školstvo. Včerajšia demonštrácia v Bratislave a neobmedzený štrajk vyvolali medzi Slovákmi búrlivé reakcie. To, že učitelia bojujú o dôstojný plat a postavenie svedčí aj 9 alarmujúcich faktov, ktoré zostavili analytici. Tie by mal vidieť, každý rodič.


Deväť alarmujúcich faktov o našom školstve zostavila kampaň A dosť!, ktorá sa skladá z odborníkov na školstvo. Ide o nestranícku občiansku iniciatívu zaoberajúcu sa vzdelávaním v jeho rôznych podobách.

1. V kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov.

Medzinárodná štúdia OECD PISA zisťuje vedomosti a zručnosti 15-ročných žiakov v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Robí sa od roku 2000 každé tri roky, Slovensko sa na nej zúčastňuje od roku 2003.

Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD: z 34 krajín sme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, 23. – 29. mieste v matematike, na 28. – 31. mieste v prírodných vedách. Výrazne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach.

Napríklad v testovaní čitateľskej gramotnosti OECD PISA 2012 dosiahli slovenskí žiaci 463 bodov a sú pod priemerom OECD, ktorý je 501 bodov. Slovenská republika sa nachádza na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie.

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9

2. Naše deti nie sú v školách šťastné. V celosvetovom hodnotení patria slovenské školy do trojice najmenej obľúbených.

Prieskum OECD PISA 2012 zisťoval, ako rady chodia deti do školy. V hodnotení obľúbenosti sa naše školy umiestnili predposlednom (25.) mieste z 26 krajín Európskej únie a na treťom mieste od konca zo všetkých 64 sledovaných krajín.

(Údaj odráža percento študentov, ktorí „súhlasia“ alebo „rozhodne súhlasia“ s tvrdením: Cítim sa šťastný/á v škole. Krajiny a ekonomiky boli zoradené od najviac po najmenej obľúbené podľa percenta študentov, ktorí uvádzajú, že sú v škole šťastní.)

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9

3. Dlhodobo investujeme do vzdelávania a budúcnosti našich detí najmenej financií spomedzi vyspelých krajín.

Podľa údajov OECD investujeme do vzdelávania našich detí najmenšiu časť HDP. Podľa posledného prieskumu v roku 2011 to bolo iba 4,37 %. Pre porovnanie: krajiny OECD investujú do vzdelávania v priemere 6,07 %. Sme tak na poslednom mieste spomedzi 33 krajín OECD.
Slovenské výdavky na žiaka patria medzi najnižšie. V roku 2010 vynakladalo Slovensko na jedného žiaka vo veku od 6 do 15 rokov spolu približne 53 tisíc USD, čo bolo spolu s Čile, Maďarskom, Tureckom a Mexikom najmenej v OECD.

Napriek zlepšeniu vo vybavení škôl učebnými zdrojmi sme podľa hodnotenia riaditeľov druhí najhorší spomedzi krajín OECD (pred Mexikom).

Branislav Kočan - vedúci predstaviteľ Iniciatívy slovenských učiteľov
Učitelia rozhýbali Slovensko: 9

4. V porovnaní s inými krajinami dáva náš vzdelávací systém deťom najmenšie šance prekonať sociálne nerovnosti a tento stav sa ďalej zhoršuje.

Spomedzi všetkých 33 krajín OECD má u nás nepriaznivé sociálne zázemie žiakov najvýraznejší vplyv na ich vzdelávacie výsledky. Na Slovensku viac než inde platí, že ak je dieťa z chudobnej rodiny, nemá šancu získať potrebné vzdelanie.

Už v roku 2003 dosahovali naši žiaci zo slabšieho sociálneho prostredia horšie výsledky, než by mali vzhľadom na svoj sociálny status. Ich zaostávanie sa v roku 2012 ešte prehĺbilo.

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9

5. Najmenej si ceníme prácu učiteľov. Ich platy v porovnaní s inými absolventmi vysokých škôl sú len polovičné, čo je najmenej spomedzi krajín vyspelého sveta.

V porovnaní platov učiteľov s platmi iných absolventov vysokých škôl (VŠ) sme na poslednom, 30. mieste spomedzi analyzovaných krajín OECD, keď u nás učitelia zarábajú až o 55 % menej ako iní absolventi VŠ. Učitelia vo vyspelých krajinách sveta zarábajú len o 15 % menej než absolventi ostatných VŠ.

Ľudia vyšli do ulíc za lepšie školstvo
Učitelia rozhýbali Slovensko: 9

6. Dramaticky sa zvyšuje počet žiakov, ktorých náš vzdelávací systém nevie pripraviť na život a dať im šancu na úspech v zamestnaní.

Zvyšuje sa počet žiakov, ktorí dosahujú v testoch z matematiky také slabé výsledky, že im hrozia vážne problémy s pracovným uplatnením a znižuje sa ich šanca uspieť v živote. Podľa výsledkov PISA 2012 sa to dotýka 27 % žiakov a podľa odhadu sa za 25 rokov tento stav takmer zdvojnásobil.

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9

7. Naše univerzity patria k najslabším. Do zahraničia odchádza študovať päťkrát viac maturantov a vysokoškolákov ako z okolitých krajín.

Podľa údajov OECD z roku 2012 odchádza zo Slovenska študovať do zahraničia každý siedmy študent.

V TOP 5 renomovaných rankingových rebríčkoch (QS World University Rankings, Times Higher Education World University Rankings) sa do 700. miesta medzi najlepšími univerzitami sveta pravidelne umiestňuje iba jedna slovenská univerzita (Univerzita Komenského) a do 800. miesta len dve (Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita).

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9

8. Výdavky na výskum a vývoj sú dlhodobo zahanbujúce a predstavujú len jednu tretinu priemeru krajín OECD.

Výdavky na výskum a vývoj v Slovenskej republike sa v období rokov 2000 až 2013 síce zvýšili, ale iba z 0,64 % HDP na 0,83 % HDP. Sú to stále piate najnižšie výdavky v porovnaní s ostatnými sledovanými krajinami OECD. V roku 2013 bol priemer OECD na úrovni 2,36 % HDP. Navýšenie medzi rokom 2007 (0,45 % HDP) a rokom 2013 (0,83 % HDP) predstavujú prakticky len investície do výskumnej infraštruktúry zo zdrojov Európskej únie (OP Výskum a vývoj).

strajk

9. Vzdelávanie je na Slovensku dlhodobo na okraji politického záujmu.

Rezort školstva trpí nekoncepčnosťou riadenia. V jeho čele sa príliš často striedajú ministri z rôznych strán a zoskupení, pričom každý prichádza s vlastnými predstavami a reformami. Za 25 rokov sa v kresle ministra vystriedalo až 17 ministrov z 10 politických strán a hnutí. Desať z nich zotrvalo v úrade menej ako rok.

Politici dostali aj vysvedčenie - neprospeli
Učitelia rozhýbali Slovensko: 9

Zdielať článok na Facebooku

Galéria

Nástroje k článku



FOTO: SITA
ZDROJ: TMZ

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články