BRATISLAVA - Vďaka Filipovi Macholdovi sa revolučné myšlienky slovenských národovcov mohli ďalej šíriť medzi vzdelancami. Tento rok si naňho spomíname ako na majstra „čierneho umenia“, podnikateľa, ktorý sa preslávil pomocou šťastnej náhody, ale aj pracovitosti, o ktorú sa zaslúžila aj jeho prezieravá matka.
Všetci si tento rok pripomíname 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, ale málokto si spomenie, že 18. októbra uplynulo 200 rokov aj od narodenia významného banskobystrického tlačiara, prvého z rodu, ktorý tlačil pod značkou Filip Machold a svojimi tlačami pomáhal šíriť myšlienky slovenských národovcov. Do dejín knižnej kultúry a kníhtlačiarstva na Slovensku vošiel ako Filip Machold II. (18. 10. 1815 - 8. 10. 1864), zakladateľ banskobystrickej vetvy Macholdovcov, tlačiarov, z ktorých dielne vyšli takmer všetky diela Karola Kuzmányho, Augusta Horislava Škultétyho a ďalších osobností.
Vzťah Slovákov k reči pred 100 rokmi: Niektoré jazyky bolo zakázané používať
Z Macholdovej tlačiarne vyšlo mnoho významných dokumentov týkajúcich sa slovenského národného života a obrodenia, prvé slovenské časopisy, kalendáre a celý rad iných drobných tlačí. Macholdovská tlačiareň bola prosperujúcou firmou až do 40. rokov 20. storočia, keď posledný dedič tlačiarenského rodu Filip Machold IV. predal kníhtlačiareň, obchod s knihami, papierom a kancelárskymi potrebami, svojim trom zamestnancom, ktorí pokračovali pod názvom „Grafia“. Po znárodnení sa z nej stali Tlačiarne SNP, závod Banská Bystrica a dnes Tlačiarne BB. Výstižne to napísal M. Bovan „Meno Machold sa stalo synonymom pre tlačiarenskú odbornosť so zmyslom pre technický pokrok.“
Matka chcela chlapca zabezpečiť
Filip Machold sa narodil 18. 10. 1815 v Kremnici. Bol synom kremnického tkáča Filipa Macholda a Heleny Macholdovej, rodenej Alexovičovej, vďaka ktorej sa rodina zasvätila do tajov tzv. „čierneho umenia“. Bez jej prezieravosti by sme dnes o Macholdovcoch asi ani nevedeli. Možno by z nich boli bezvýznamní kremnickí tkáči. V septembri 1830 sa však Helena Macholdová, zrejme pod vplyvom svojho zaťa Štefána Mihálika, rozhodla kúpiť na splátky od Veterla Štefaniovu tlačiareň v Banskej Bystrici. Urobila to pre svojho syna Filipa, vtedy len 15-ročného chlapca, ktorého chcela zabezpečiť. Kúpnopredajnú zmluvu s Jozefom Veterlom podpísala 17. septembra 1830 a zaviazala sa tlačiareň vyplatiť do septembra 1832. V zmluve bolo dané, že tlačiareň bude spočiatku, ako nájomca spravovať manžel jej dcéry Cecilie Lucie Štefan Mihálik, kremnický kníhtlačiar.
Už v roku 1832 vychádzali v Banskej Bystrici niektoré tlače pod menom Filip Macholda, aj pod menom Štefana Mihálika. V roku 1835 sa konalo prešetrenie právoplatného povolenia k prevádzke vo všetkých tlačiarňach v Uhorsku a tak Helena Macholdová požiadala Uhorskú miestodržiteľskú radu o súhlas so zmenou vlastníka tlačiarne. V septembri 1836 jej žiadosti vyhoveli a prevádzka začala fungovať pod vedením jej syna Filipa Macholda II. On sa medzitým vyučil za typografa u švagra v Banskej Štiavnici. Spočiatku pôsobil v domácej tlačiarni ako sadzač, neskôr v rokoch 1834-35 ako tovariš u Belnayho dedičov v Bratislave, ale skúsenosti získaval aj v zahraničí na dvojročnej vandrovke po uhorských, rakúskych, českých a nemeckých kníhtlačiarskych dielňach, napr. v Lipsku.
Prioritu mali knihy slovenských autorov
Od začiatku sa v Macholdovskej tlačiarni snažili zamerať najmä na slovenskú produkciu. Už v prvých rokoch od odkúpenia tlačiarne vytlačili 16 tlačí v slovenskom a českom jazyku, 5 v nemeckom, 1 v maďarskom a 5 v latinskom jazyku. Medzi prvými v roku 1832 a 1834 vytlačili od Karola Kuzmányho Dwě kázne, Was ist das Leben? Was ist der Tod? a v rokoch 1836 – 38 tlačili almanach Hronka. Začali aj s tlačou púťových a jarmočných tlačí, ktoré boli v tom čase veľmi obľúbené.
Keď sa v roku 1837 Filip junior stal majiteľom tlačiarne a majstrom typografom, mal z vandroviek po Európe a skúseností z iných väčších tlačiarní dostatok nápadov, aby začal modernizovať a zväčšovať svoj podnik. Toto obdobie (1837-64) sa stalo najvýznamnejším v histórii macholdovskej tlačiarne, nie z hľadiska objemu produkcie, ale z hľadiska rozvoja slovenského kultúrneho života. Tlačiareň presťahoval z domu na Lazovnej ulici do domu v štvrti Hámor a zmodernizoval jej vybavenie. Začal tlačiť náročnejšie texty, vkusne upravené knihy a brožúry najmä slovenským dejateľom a národovcom.
Učebnice pre ľudové školy, vyššie meštianske i stredné školy, ako aj rôzne publikácie so školskou tematikou tvorili samostatnú kapitolu produkcie macholdovskej tlačiarne. Významnú úlohu zohrala Macholdova tlačiareň pri šírení dôležitých dokumentov pre verejnosť v roku 1848, pri vydaní Memoranda národa slovenského, ako aj v matičnom období. Filip Machold vydával aj významné slovenské časopisy: Cyrill a Method, Slovenský národný učiteľ, ako aj kalendáre s ľudovým čítaním, najmä Belopotockého Nový i Starý vlastenecký kalendár a tiež jarmočné a púťové tlače.
Machold využil blízkosť pútnických miest (Staré Hory, Banská Štiavnica). Vydával púťové piesne a modlitby k Panne Marii Starohorskej s kaplnkou a sochou Panny Márie na titulnom liste. Mnoho púťových tlačí – piesní a modlitieb sa vzťahuje aj k Panne Márii Levočskej, Banskoštiavnickej, Šaštínskej, Topoľčianskej, Lurdskej a pod. Okrem Panny Márie a Ježiša sú v púťových tlačiach ospevovaní aj Jozef, Anna, Svätá Trojica, Svätá rodina, Mária Magdaléna, Florián, Ján Nepomucký, Vendelín, Anjel strážca. Púťové tlače majú zvyčajne len 3 – 4 strany. Zvyčajne sú zdobené cennými ľudovými drevorezmi, ktoré sa nám vďaka týmto drobným tlačiam zachovali dodnes. U Macholda tlačili aj rôzne medzi ľudom obľúbené malé dielka „poloľudovej“ slovesnosti, so zábavným a poučným obsahom.
![Kuzmány, Karol. Šlabikář a prwnj čtenj. W B. Bystrici, 1845. [exemplár s vlastnoručným záznamom vlastníka knihy P. Križka, sign. SD 2138]](http://img.topky.sk/big/1648561.jpg/Filip-Machold-knihtlac.jpg "Pred 200 rokmi bolo")
Óda na Guttenbergov vynález
Filip Machold II. bol nielen tlačiar, ale aj sám napísal spis, ktorý vyšiel 2. augusta 1840 K štyristému výročiu vynájdenia kníhtlače slávnemu skrz Filipa Macholda, súkromného kníhtlačiara v Banskej Bystrici a druha v tomto umení – Zur vierten Jubelfeier der Erfindung der Buchdruckerkunst… a k nemu pripojenú ódu na Guttenbergov vynález a jeden odsek o dejinách kníhtlače v Banskej Bystrici. Okrem toho sa našli v zbierke macholdovskej pozostalosti aj tri básne venované príbuzným a známym k meninám a sobášu, napr.Pozdrav vzácnej pani kmotre Márii Lováni k sviatku jej patrónky v slovakizovanej češtine. Ostatné písal v nemčine, ktorú zrejme považoval aj za svoj materinský jazyk. Po nemecky sú napísané aj bežné dokumenty, ktoré boli súčasťou jeho práce, napr. vyúčtovanie za tlač knižiek o podomovom obchode, účet za knihy, potvrdenka o prijatí finančnej sumy, vyúčtovanie za tlač knižiek.
Filip Machold bol dlhodobo chorý no myslel aj na budúcnosť tlačiarne, preto nechal za typografov vyučiť nielen svojho syna ale i manželku Alojziu Peckovu a dve dcéry Alojziu a Máriu. Vďaka tomu mohla Alojzia po jeho smrti v (roku 1864) viesť podnik celých 11 rokov, pokiaľ sa ich syn Filip III. nevyučil za majstra typografa. Tlače vydávala pod značkou „Vytlačené u Filipa Macholda vdovy“ a dokonca tlačiareň zmodernizovala postavením prvého rýchlolisu. Z Filipa (III.) sa neskôr stal najúspešnejší člen rodu Macholdovcov. Tlačiareň opäť rozšíril, zmodernizoval, presťahoval na Hornú ulicu č. 18 a na všeobecnej krajinskej výstave v Budapešti v roku 1885 dostal veľkú záslužnú medailu za peknú úpravu tlačív.
