BRATISLAVA - Vojna v Iraku, ktorá odstránila diktátorský režim Saddáma Husajna, trvá presne desať rokov. Vtedy spôsobila kontroverzné reakcie na Slovensku, ale aj na celom svete. Slovensko sa do vojny zapojilo až v jej druhej fáze, pod mandátom Organizácie spojených národov.
Kým spojenecký útok na Afganistan po 11. septembri 2001 nevyvolával takmer žiadne otázniky, zámer napadnúť Irak bol od začiatku kontroverzný. Spravodajské informácie o prítomnosti zbraní hromadného ničenia sa neskôr ukázali ako nepodložené. Invázia sa začala bez rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Francúzsko ju totiž odmietlo podporiť a Spojené štáty tak vytvorili "koalíciu ochotných". Teda krajín, ktoré s nimi boli ochotné ísť do vojny aj napriek odporu Francúzska a niektorých iných štátov.
Vtedajší šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix dnes tvrdí, že útok na Irak bol "hroznou chybou a bol v rozpore s Chartou OSN". V článku pre CNN Blix píše, že odstránenie diktátora Saddáma Husajna bolo v konečnom dôsledku jediným pozitívnym prínosom vojny. Amerika pod vedením Georgea Busha podľa Blixa potrebovala po 11. septembri viac terčov ako "iba" Afganistan. "Vojnou chceli odstrániť zbrane hromadného ničenia, ale žiadne tam nenašli," píše bývalý šéf zbrojných inšpektorov. Cieľ vybudovať z Iraku demokraciu západného typu uprostred Blízkeho východu sa nenaplnil.
Slovensko nemalo na výber
S posledným výrokom súhlasí aj slovenský zahranično-politický analytik Ivo Samson, ktorý toho času pracuje aj ako poradca ministra obrany Martina Glváča. Hoci sa Američanom demokraciu na Blízky východ nepodarilo importovať, Irak podľa neho ohrozoval aj spojencov USA v regióne, ako napríklad Kuvajt. "Ukázalo sa, že Irak podporoval medzinárodný terorizmus, dolapili tam niekoľkých hľadaných teroristov, ktorí boli chránencami Husajnovho režimu," tvrdí Samson.
Slovensko sa do vojny zapojilo iba symbolicky, do susediaceho Kuvajtu sme vyslali vojakov, ktorí sa neskôr presunuli do Iraku. To sa však stalo až po schválení rezolúcie Bezpečnostnou radou OSN. Podľa Samsona sme nemali inú možnosť. "V integračnom úsilí sme mali resty, ťažko sme sa predierali. Museli sme dokázať, že si zaslúžime členstvo v NATO," hovorí Samson. Slovensko v čase vojny ešte nebolo členom NATO. Z rozširovania aliancie nás vylúčili počas vlády Vladimíra Mečiara. Do NATO sme vstúpili až v druhej vlne rozširovania v roku 2004.
Francúzi kričali
Vytvorenie "koalície ochotných" vyvolalo menší rozkol na európskom kontinente. Američania totiž boli rozčarovaní z toho, že Francúzsko ich úsilie odmietlo podporiť. Vtedajší minister obrany USA Donald Rumsfeld preto hovoril o starej a novej Európe. Tou novou myslel post-komunistické krajiny, ktoré sa pridali na stranu USA, teda aj nás. Francúzsky prezident Jacques Chirac na to vtedy reagoval poznámkou, že sme "premeškali možnosť mlčať." Podľa Samsona boli Francúzi nazlostení, pretože v tej chvíli stratili vplyv nad strednou a východnou Európou. "Ten vplyv bol historicky veľmi silný. Vo všetkých týchto krajinách sa pred druhou svetovou vojnou vyučovala francúzština ako druhý jazyk," vysvetľuje Ivo Samson. Stredná a východná Európa vtedy uprednostnili skôr trans-atlantickú spoluprácu.
