BRATISLAVA - Slovensko dostane od Európskej únie na odstavovanie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach viac peňazí. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili počas rokov 2014 až 2020 na odstavenie dvoch bohunických jadrových blokov finančný príspevok vo výške 200 miliónov eur.
Pôvodne sa hovorilo o sume 105 miliónov eur. Slovensko však musí splniť určité podmienky. "Ide najmä o úplnú transpozíciu direktívy o jadrovej bezpečnosti do národnej legislatívy a predloženie detailných plánov vyraďovania elektrárne Európskej komisii," informovala tlačová atašé EP Soňa Miháliková Mellak.
Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú, aby plány vyraďovania atómovej elektrárne obsahovali informácie o predpokladanej štruktúre projektov, konkrétnych medzníkoch harmonogramu a spolufinancovaní, vrátane podrobností o tom, ako budú národné finančné fondy zaistené z dlhodobého hľadiska.
"Komisia musí zabezpečiť, aby boli splnené podmienky pre efektívne a ekonomické využitie európskych fondov. Odsúhlasený rozpočet musí byť spojený s jasnými cieľmi a výkonnostnými ukazovateľmi, ktoré bude možné monitorovať ako nevyhnutnú súčasť implementácie celého programu," zdôraznil parlamentný spravodajca a európsky poslanec Giles Chichester.
Poslanci taktiež navrhujú, aby Európska komisia hodnotila plnenie všetkých troch programov vyraďovania a ich pokrok do konca roku 2017. Európski poslanci schválili navýšenie prostriedkov aj pre odstavované jadrové bloky v Litve (400 miliónov eur) a v Bulharsku (260 miliónov eur).
Na odstavovanie bohunických reaktorov prispieva Európska únia prostredníctvom Medzinárodného fondu na podporu vyraďovania JE V1 (BIDSF), ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Doposiaľ bolo uzavretých celkom 20 grantových dohôd a na ich financovanie bolo z fondu BIDSF alokovaných viac ako 464 miliónov eur. Celkové náklady na vyradenie bohunickej elektrárne sa vyšplhajú na odhadovaných 1,141 miliardy eur.
Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie. Výstavba jadrovej elektrárne V1 začala 24. apríla 1972 a zabezpečovala ju Investičná výstavba energetiky Slovenska.
Jej hlavnými dodávateľmi boli Energoprojekt Praha, LOTEP Leningrad, Škoda Praha, Hydrostav Bratislava, ŠkodaExport Praha. Investičné náklady predstavovali 5,5 miliárd vtedajších československých korún v cenách rokov výstavby.
Prvý reaktorový blok jadrovej elektrárne V1 bol prifázovaný k sieti 17. decembra 1978 a druhý blok 26. marca 1980. Počas prevádzky elektráreň vyrobila celkovo viac ako 159 miliónov megawatthodín, čo predstavuje približne 5,7-ročnú spotrebu elektrickej energie Slovenska.
