Jaskyňa - Expedícia Chimantá 2005
Expedícia, v ktorej boli aj Slováci, objavila vo Venezuele jedny z najväčších a najstarších kremencových jaskýň na svete.
K nebu sa z amazonského dažďového pralesa týči masív Chimantá, dvakrát vyšší ako Vysoké Tatry. Jaskyne v jeho vnútri vznikli v horninách, ktoré sa usádzali, keď ešte Afrika a Južná Amerika tvorili prakontinent Pangea. Milióny rokov trvá izolácia fascinujúceho sveta tepuy, ako stolové hory nazývajú domorodí Indiáni z kmeňa Pemón. Lemujú ich až kilometer vysoké, kolmé skalné útesy, ktoré znemožňujú prístup z ktorejkoľvek strany Takmer nedostupná je i stolová hora Chimantá. Zďaleka však nie je rovná ako stôl…
"Oči sa trápili. Nemali sa o čo oprieť. Márne hľadali steny, na ktoré nedovideli, o strope ani nehovoriac. Karbidka, ktorou sme si svietili pod nohy, bola len chabým náznakom svetla. Tma sa na nás lepila zovšadiaľ. Mozog sa ju snažil spracovať, no zlyhával. Obrovský podzemný priestor nás skľučoval. Pripomínal nehostinný povrch cudzích planét. Hlbiny masívu nemali konca kraja. Púšťali nás stále ďalej a ďalej. Každý krok po ozrutných klzkých balvanoch bol ruskou ruletou. Objavovali sme jaskyňu príliš veľkú pre ľudské vnímanie, do ktorej ľudská noha doteraz nevkročila. Dostala meno Pekelná diera,“ opisujú jaskyniar a geológ Braňo Šmída a dokumentarista Pavol Barabáš pocity, ktoré v nich vyvolali útroby venezuelskej stolovej hory Chimantá. Už dnes tušia, že poznatky, ktoré získali pri objavovaní milióny rokov starých kremencových jaskýň, urobia dieru do sveta. Vedeckého i speleologického.
Réžia: Pavol Barabáš
"Oči sa trápili. Nemali sa o čo oprieť. Márne hľadali steny, na ktoré nedovideli, o strope ani nehovoriac. Karbidka, ktorou sme si svietili pod nohy, bola len chabým náznakom svetla. Tma sa na nás lepila zovšadiaľ. Mozog sa ju snažil spracovať, no zlyhával. Obrovský podzemný priestor nás skľučoval. Pripomínal nehostinný povrch cudzích planét. Hlbiny masívu nemali konca kraja. Púšťali nás stále ďalej a ďalej. Každý krok po ozrutných klzkých balvanoch bol ruskou ruletou. Objavovali sme jaskyňu príliš veľkú pre ľudské vnímanie, do ktorej ľudská noha doteraz nevkročila. Dostala meno Pekelná diera,“ opisujú jaskyniar a geológ Braňo Šmída a dokumentarista Pavol Barabáš pocity, ktoré v nich vyvolali útroby venezuelskej stolovej hory Chimantá. Už dnes tušia, že poznatky, ktoré získali pri objavovaní milióny rokov starých kremencových jaskýň, urobia dieru do sveta. Vedeckého i speleologického.
Réžia: Pavol Barabáš
