Levočská biela pani
LEVOČA – Kto bola Levočská biela pani? Ako žila a kde je pochovaná? Na tieto otázky odpovie rozsiahly výstavný projekt dvoch múzeí Slovenského národného múzea – SNM-Spišského múzea a SNM-Múzea Betliar.
Originálne exponáty, dobové dokumenty, unikátne materiálové kópie dobových šiat priblížia osobu i osudy slávnej zradkyne. Výstava Levočská biela pani bude sprístupnená od 12. novembra 2010 do 30. mája 2011 v SNM-Spišskom múzeu na Nám. Majstra Pavla 40 v Levoči.
Príbeh Levočskej bielej panej fascinoval dlhé roky slovenských i zahraničných návštevníkov levočskej radnice a nielen ich. V jej priestoroch často znela otázka: Ako to bolo naozaj? Odpoveď na ňu hľadali pracovníci dvoch múzeí Slovenského národného múzea: SNM-Spišského múzea v Levoči a SNM-Múzea v Betliari. Tri roky bádali v archívoch a depozitároch, ale aj osobne putovali po stopách záhadnej osobnosti. Postupne sa podarilo aj vďaka spolupráci s maďarskými kolegami zložiť mozaiku životných peripetií levočskej bielej panej – vlastným menom Juliany Korponayovej. Vznikla výstava, ktorej cieľom je odstrániť nánosy legendy a vrátiť sa k skutočnému príbehu z 18. storočia. Zároveň je ambíciou autorov prekonať hranice medzi regiónmi a poukázať na tie historické i umelecké fakty, ktoré formovali celý stredoeurópsky región.
Výstava je na ploche 560 m2 rozdelená do dvoch častí. Prvá časť prináša obraz skutočnej postavy Juliany Korponayovej, dcéry, ženy a matky na pozadí udalostí doby. V záujme ochrániť svoju rodinu (svojho otca a syna) odmietla odovzdať listy rebelov orgánom vtedajšej habsburskej moci. Príbeh reálnej historickej postavy končí na popravisku v Győri a záznamom v tamojšej Matrike zosnulých. Druhá časť výstavného projektu približuje legendu o krásnej žene, ktorá predstierala lásku k povstaleckému kapitánovi Štefanovi Andrášimu (Andrássymu), aby mu jednej noci ukradla kľúč od levočskej mestskej brány a vpustila cisárske vojská. V tejto časti sa autori venujú interpretácii príbehu v literárnych, výtvarných i filmových umeleckých dielach. Návštevníka čakajú hudobné ukážky, premietanie filmov a výňatky z románov, ktoré vytvorili legendu.
Medzi vystavenými predmetmi sú originály Szátmarského mieru, prvých novín vydávaných v Uhorsku či kapitulácie Levoče a samozrejme aj kópie dokumentov týkajúcich sa Juliany Korponayovej – prepis výsluchu, jej testament a listy napísané vo väzení pred popravou a výňatok z knihy zomrelých, kde sa uvádza dátum a miesto jej popravy a pochovania. Okrem unikátnych archívnych dokumentov približujú zložitosť doby rákociovského stavovského povstania aj výtvarné diela. Návštevníkovi predstavia tváre protagonistov – Juliany Korponayovej, Františka Rákociho II., Štefana Andrášiho či Žofie Serédyovej a iných. Portréty Juliany Korponayovej a Štefana Andrášiho dokonca inšpirovali autorov výstavy k vytvoreniu kópií ich šiat v skutočnej veľkosti. Legendu zhmotňuje kostolná lavica z levočského Chrámu sv. Jakuba, v ktorej sedávala biela pani, látka z jej šiat, dobové zariadenie jej izby a ďalšie jedinečné exponáty.
Levočská biela pani je prioritným projektom Slovenského národného múzea. Spolupracovalo na nej spolu 19 inštitúcií zo Slovenska a Maďarska. Je sprístupnená v SNM-Spišskom múzeu na Nám. Majstra Pavla 40 v Levoči od 12. novembra 2010 do 30. mája 2011.
www.spisskemuzeum.com / www.snm.sk
Názov výstavy: Levočská biela pani
Miesto konania: Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum, Nám. Majstra Pavla 40, Levoča
Termín: 12. november 2010 – 30. máj 2011
Termín otvorenia: 11. november 2010 o 16. 00 h
Organizátori: Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum, Slovenské národné múzeum-Betliar
Autorka výstavy: Dáša Uharčeková-Pavúková
Spoluautorka výstavy: Silvia Lörinčíková
Koordinátorky výstavy: Mária Novotná, Eva Lazárová
Výtvarný a grafický návrh: Mgr. art. Matúš Lányi
S finančnou podporou Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR.
Generálny partner SNM: Poštová banka
Mediálni partneri: Slovenský rozhlas, tasr, zoznam.sk, muzeum.sk, Historická revue, Guest
Príbeh Levočskej bielej panej fascinoval dlhé roky slovenských i zahraničných návštevníkov levočskej radnice a nielen ich. V jej priestoroch často znela otázka: Ako to bolo naozaj? Odpoveď na ňu hľadali pracovníci dvoch múzeí Slovenského národného múzea: SNM-Spišského múzea v Levoči a SNM-Múzea v Betliari. Tri roky bádali v archívoch a depozitároch, ale aj osobne putovali po stopách záhadnej osobnosti. Postupne sa podarilo aj vďaka spolupráci s maďarskými kolegami zložiť mozaiku životných peripetií levočskej bielej panej – vlastným menom Juliany Korponayovej. Vznikla výstava, ktorej cieľom je odstrániť nánosy legendy a vrátiť sa k skutočnému príbehu z 18. storočia. Zároveň je ambíciou autorov prekonať hranice medzi regiónmi a poukázať na tie historické i umelecké fakty, ktoré formovali celý stredoeurópsky región.
Výstava je na ploche 560 m2 rozdelená do dvoch častí. Prvá časť prináša obraz skutočnej postavy Juliany Korponayovej, dcéry, ženy a matky na pozadí udalostí doby. V záujme ochrániť svoju rodinu (svojho otca a syna) odmietla odovzdať listy rebelov orgánom vtedajšej habsburskej moci. Príbeh reálnej historickej postavy končí na popravisku v Győri a záznamom v tamojšej Matrike zosnulých. Druhá časť výstavného projektu približuje legendu o krásnej žene, ktorá predstierala lásku k povstaleckému kapitánovi Štefanovi Andrášimu (Andrássymu), aby mu jednej noci ukradla kľúč od levočskej mestskej brány a vpustila cisárske vojská. V tejto časti sa autori venujú interpretácii príbehu v literárnych, výtvarných i filmových umeleckých dielach. Návštevníka čakajú hudobné ukážky, premietanie filmov a výňatky z románov, ktoré vytvorili legendu.
Medzi vystavenými predmetmi sú originály Szátmarského mieru, prvých novín vydávaných v Uhorsku či kapitulácie Levoče a samozrejme aj kópie dokumentov týkajúcich sa Juliany Korponayovej – prepis výsluchu, jej testament a listy napísané vo väzení pred popravou a výňatok z knihy zomrelých, kde sa uvádza dátum a miesto jej popravy a pochovania. Okrem unikátnych archívnych dokumentov približujú zložitosť doby rákociovského stavovského povstania aj výtvarné diela. Návštevníkovi predstavia tváre protagonistov – Juliany Korponayovej, Františka Rákociho II., Štefana Andrášiho či Žofie Serédyovej a iných. Portréty Juliany Korponayovej a Štefana Andrášiho dokonca inšpirovali autorov výstavy k vytvoreniu kópií ich šiat v skutočnej veľkosti. Legendu zhmotňuje kostolná lavica z levočského Chrámu sv. Jakuba, v ktorej sedávala biela pani, látka z jej šiat, dobové zariadenie jej izby a ďalšie jedinečné exponáty.
Levočská biela pani je prioritným projektom Slovenského národného múzea. Spolupracovalo na nej spolu 19 inštitúcií zo Slovenska a Maďarska. Je sprístupnená v SNM-Spišskom múzeu na Nám. Majstra Pavla 40 v Levoči od 12. novembra 2010 do 30. mája 2011.
www.spisskemuzeum.com / www.snm.sk
Názov výstavy: Levočská biela pani
Miesto konania: Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum, Nám. Majstra Pavla 40, Levoča
Termín: 12. november 2010 – 30. máj 2011
Termín otvorenia: 11. november 2010 o 16. 00 h
Organizátori: Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum, Slovenské národné múzeum-Betliar
Autorka výstavy: Dáša Uharčeková-Pavúková
Spoluautorka výstavy: Silvia Lörinčíková
Koordinátorky výstavy: Mária Novotná, Eva Lazárová
Výtvarný a grafický návrh: Mgr. art. Matúš Lányi
S finančnou podporou Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR.
Generálny partner SNM: Poštová banka
Mediálni partneri: Slovenský rozhlas, tasr, zoznam.sk, muzeum.sk, Historická revue, Guest
