Kenny Garrett
V nedeľu o polnoci sa posledným prídavkom od Matt Bianco skončili Bratislavské jazzové dni Slovenská sporiteľňa 2006. Džezáky boli už tradične vypredané – priestory PKO boli plné až po plafón, ľuďmi zvedavými na svojich obľúbencov, objavujúcimi nové mená.
Napriek tomu že 32. ročník festivalu bol pre mnohých celý rok očakávaným dôvodom stretnúť starých známych, väčšina návštevníkov prišla kvôli hudbe, a vekovo bola „mladšia ako samotný festival“. Program troch dní bol veľmi pestrý, uspokojil tak konzervatívnejších milovníkov jazzu, ako aj tých, ktorí v tomto žánri stále hľadajú niečo nové, objavné.
O najväčšie prekvapenie aj úspech sa postarala francúska skupina No Jazz, ktorá ukázala budúcnosť jazzu, priniesla na pódium nekonečnú energiu a radosť z hudby. Prvá skupina v histórií džezákov, ktorá postavila zo stoličiek kompletne celú sálu a roztancovala aj tých, ktorí jazz najradšej počúvajú posediačky.
V sobotu prekvapili aj rakúšania Random goes Brazil s fantastickým klavíristom Martinom Reiterom, obrovský úspech zožalo aj kubánske kvarteto Ignacia Berrou, hrajúce straight ahead jazz s karibskou dušou. Piatok patril jednoznačne Richardovi Bonovi, ktorý pozval obecenstvo na hudobný výlet naprieč Afrikou, Brazíliou a kolískou funku a jazzu.
Diváci vrúcne reagovali aj na maďarské ľudovky v jazzovom podaní skupiny Eleméra Balázsa s vokalistom Gáborom Winandom, ktorý očaril aj Al Jarreaua. Nesklamal ani Kenny Garrett, ktorý predviedol prečo je tophviezdou svetového jazzu. Nedeľa patrila známym menám - poľskej speváčke Anne Marie Jopek a Matt Bianco, fantasticky hrali aj newyorský gitarista Matt Marshak a slovenskí klavíristi Kováč, Šrámek a Krajňák.
Najväčšou odmenou pre organizátorov bol pohľad bol na bezstarostné, spokojné tváre, na úsmevy divákov a hudobníkov. Niekto sa tešil, niekto sa tešil menej, ale nakoniec sa tešili všetci.
O najväčšie prekvapenie aj úspech sa postarala francúska skupina No Jazz, ktorá ukázala budúcnosť jazzu, priniesla na pódium nekonečnú energiu a radosť z hudby. Prvá skupina v histórií džezákov, ktorá postavila zo stoličiek kompletne celú sálu a roztancovala aj tých, ktorí jazz najradšej počúvajú posediačky.
V sobotu prekvapili aj rakúšania Random goes Brazil s fantastickým klavíristom Martinom Reiterom, obrovský úspech zožalo aj kubánske kvarteto Ignacia Berrou, hrajúce straight ahead jazz s karibskou dušou. Piatok patril jednoznačne Richardovi Bonovi, ktorý pozval obecenstvo na hudobný výlet naprieč Afrikou, Brazíliou a kolískou funku a jazzu.
Diváci vrúcne reagovali aj na maďarské ľudovky v jazzovom podaní skupiny Eleméra Balázsa s vokalistom Gáborom Winandom, ktorý očaril aj Al Jarreaua. Nesklamal ani Kenny Garrett, ktorý predviedol prečo je tophviezdou svetového jazzu. Nedeľa patrila známym menám - poľskej speváčke Anne Marie Jopek a Matt Bianco, fantasticky hrali aj newyorský gitarista Matt Marshak a slovenskí klavíristi Kováč, Šrámek a Krajňák.
Najväčšou odmenou pre organizátorov bol pohľad bol na bezstarostné, spokojné tváre, na úsmevy divákov a hudobníkov. Niekto sa tešil, niekto sa tešil menej, ale nakoniec sa tešili všetci.
