Od jesene si každý týždeň „užije“ náročné nakrúcanie troch častí seriálu televízie Markíza Medzi nami. „Keď to zvládli v zahraničí, zvládneme to i my,“ tvrdí.
Hrať ste začali už v útlom detstve. Nemáte pocit, že ste pre to o niečo prišli?
- Možno som prišiel o detstvo, ale hrať sa predsa môžem dodnes! (smiech) Dokonca mi za to i platia. Aj hokejista sa hrá a platia ho za to ešte lepšie. Viete si však predstaviť hokejistu, ktorý by išiel na ľad v päťdesiatke? Šesťdesiatročný herec pritom môže pokojne zahrať Kráľa Leara!
Nemali ste nikdy chuť presadiť sa v zahraničí? Nelákal vás napríklad Hollywood?
- Všetci herci snívajú o Hollywoode a každý by chcel byť megastar, ale dokáže to len pár vyvolených. V Los Angeles žije 12 miliónov ľudí a z toho je asi polovica hercov – my z nich poznáme len špičku. Lenže byť na špičke, hoci aj v takom malom štátiku, ako je Slovensko, je tiež veľmi príjemné.
Tento rok ste v diváckej ankete OTO získali cenu pre najobľúbenejšieho herca. Čo to pre vás znamená?
- Teší ma, že je to ocenenie od divákov. Je príjemné, že ešte na mňa nezabudli a že ma stále registrujú v tomto povolaní. Každý herec, ktorý hovorí, že ho popularita otravuje, je podľa mňa neúprimný. Aký zmysel má robiť herca a nebyť pritom známy?
Neprekáža vám, že diváci, ktorí vám posielajú hlasy, vás dnes poznajú najmä zo zábavných programov?
- Našťastie Slovenská televízia ešte sem-tam dáva niečo pre pamätníkov, takže raz za čas sa objavím i v nejakej inscenácii. Občas sa zatúlam aj do Čiech, kde sa nakrúca oveľa viac než u nás. Niektorí ľudia ešte chodia i do divadla, teda poznajú ma nielen ako moderátora, zabávača či hosťa talkshow. Mladší diváci nás už však naozaj nevnímajú ako hercov, ale ako televízne tváre.
Pri preberaní sošky OTO ste nezabudli poznamenať, že Mojsejovci majú v sále lepšie miesto ako vy...
- Moja poznámka nepatrila priamo Mojsejovcom. Nemám proti nim absolútne nič. Nepáči sa mi však spoločenská klíma, ktorá tu vládne. Neprekážajú mi reality šou, ale to, že v televíziách nemáme programovú vyváženosť, všetko sa uberá jedným smerom. Aj v divadle máme komédie a muzikály, ale hráme i Shakespeara. Práve to mi chýba v médiách – ide sa len po tom, čo sa predáva.
Ale čo ak diváci túžia práve po tom?
- Podľa mňa ľudí možno prilákať k televízii a do divadla aj vážnou témou, dobrou komédiou či kvalitnou reality šou. Ak im budete odmalička dávkovať aj niečo seriózne, zvyknú si na to a budú to chcieť.
Nemyslíte si, že tento trend môže byť len dočasný?
- To dúfam. Verím, že je to prechodné, rovnako ako všade vo svete, kde sa už reality šou prejedli. Veď to vidíme už i na našich televíziách – všetky tri chcú vysielať vlastné seriály.
Sám ste prijali ponuku zahrať si v seriáli Medzi nami, ktorý pripravuje Markíza. Neprekáža vám, že sa o ňom hovorí ako o telenovele?
- Pre mňa je to robota ako každá iná a som rád, že sa u nás opäť rozbieha hraná tvorba. Desať rokov sa nič nenakrúcalo, herci sú preto hladní po práci, ktorá by aspoň pripomínala to, čo sme robili kedysi. Keby sa tu robilo 20 kvalitných filmov ročne, možno by som váhal. Keďže sa takmer nič nenakrúca, nevidím dôvod to odmietnuť.
Okrem toho sa chystáte ďalej účinkovať v Inkognite. Ako to stihnete popri nakrúcaní seriálu?
- Všetko sa dá stihnúť. Hoci mám veľa záväzkov, nemyslím si, že hlavné problémy budú s časom, ale skôr s tým, že sa našim televíziám možno znepáči, keď sa ten istý herec bude objavovať aj na obrazovke konkurencie. Ja v tom však nevidím nijaký problém.
Nebojíte sa, že by vás tento projekt mohol napokon sklamať?
- Seriály tohto typu sa na Slovensku ešte nikdy nerobili, netuším teda, čo od nich môžeme očakávať. Zatiaľ som nečítal scenár a neviem, ako bude vyzerať pracovný proces. Každý týždeň by sme mali vyrobiť tri diely. Hoci si to zatiaľ neviem celkom dobre predstaviť, v zahraničí sa to už robilo, takže zrejme to zvládneme aj my.
A čo ak zo seriálu bude prepadák?
- My Slováci radi všetko porovnávame s tým najlepším. Hoci sa u nás horko-ťažko natočí jeden film do roka, hneď ho porovnávame s tými oscarovými. A navyše, ešte stále sme nevyrástli z našej závisti. Napríklad keď je v divadle premiéra, iba málo hercov sa príde pozrieť na prácu svojich kolegov a ak prídu, hľadajú predovšetkým chyby. To isté platí o novinároch. Neprekážajú mi negatívne informácie, ale chcel by som si prečítať aj niečo pozitívne – o chirurgovi, vedcovi či umelcovi, ktorí niečo dokázali. Ľuďom treba dávať aj dobré vzory. Aj ja chcem mať vzor!
Kto je teda vaším vzorom?
- Napríklad moja žena. Na Slovensku žije veľa úspešných ľudí, ktorí niečo dosiahli len vďaka poctivej práci, dobrým nápadom a vlastnej šikovnosti.
Svadbou na dovolenke v Portugalsku pred piatimi rokmi ste prekvapili tých, ktorí vás považovali za nenapraviteľného starého mládenca. Neprekvapila aj vás?
- A ešte ako! Najviac som však prekvapil svoju mamu a svokra. Mama bola nešťastná z toho, že nebola na svadbe svojho jedináčika, ale sľúbil som jej, že na tú druhú ju určite pozvem. (smiech) Keď sa to dozvedel svokor, povedal mi: „Ježišikriste! Ale mohlo sa ti stať aj niečo horšie – veď si sa na tej dovolenke mohol utopiť!“
Váš sobáš teda vôbec nebol plánovaný?
- Žena ho plánovala, ja nie. Síce som súhlasil, ale bral som to skôr ako vtip. Došlo mi to až vtedy, keď sa manželka chystala telefonovať na ambasádu. Myslel som si, že so sebou ani nemáme potrebné doklady, ale Nataša ich zobrala...
Znamená to, že ste sa neženili úplne dobrovoľne?
- Som vyznávačom slobody a manželstvo je jednou z vecí, ktoré ju obmedzujú. Vyhovovalo mi spolunažívanie bez papiera, ale moja žena vyhlásila, že naše deti by mali mať otca, takže ak si ju nezoberiem, dostanú priezvisko po nej. Ja som však chcel, aby to boli Kramárovci.
Priznajte sa, nie je vám niekedy ľúto za staromládeneckými časmi?
- Klamal by som, keby som povedal nie. Tento život mi však zase ponúkol niečo iné – hlavne deti, ktoré sú nenahraditeľné. V kútiku duše si občas poviem: „Bože! Ako mi bolo vtedy dobre!“ Keď sa však na mňa vrhnú decká a objímu ma, nedá sa to ničím nahradiť.
Ste jedným z mála mužov, ktorí si vyskúšali aj materskú dovolenku. Aj ste počas nej deťom varili?
- Kdeže! Babky to všetko hravo zvládali, ja som sa pri deťoch len priživoval. Takúto materskú odporúčam každému mužovi. (smiech)
Závidíte niečo svojej žene?
- Mňa. (smiech) Má naozaj úžasného muža!
