Marie Rottrová má dvoch vnukov. Volajú su Bruno a Max. Hovoria jej Maruška. „Raz sa ma Bruník spýtal: Maruško, ty si naša babička? Odpovedala som, áno, veď to vieš. A on na to: Ale veď ty nie si stará ženská... V škôlke často hovorieva: Pani učiteľka, toto je m o j a Marie Rottrová. Je úžasný,“ smeje sa.
Chodíte na Slovensko často?
- Minulý rok som obmedzila koncertovanie, ani v Čechách som nemala veľa vystúpení. Za posledné tri roky mám za sebou veľa cestovania s kapelou, potrebovala som si oddýchnuť. Predtým som absolvovala po Slovensku niekoľko turné. Navštívila som takmer všetky veľké mestá. Som tu vždy naozaj rada. Slovenské publikum je veľmi milé.
V októbri minulého roka ste vydali nový album Jen ty a já. Aký k nemu máte vzťah?
- Sú to duetá. Nájdete ich tam štrnásť: s Karlom Gottom, Karlom Černochom či Bolkom Polívkom. Spievam aj s Petrom Nemcom, ktorý je vlastne môj prvý spevácky partner. Je to výberové cédečko, pretože duet som natočila veľmi veľa. Tieto sa mi páčia najviac. Veľmi rada mám pesničku, ktorú som naspievala s Pavlom Bobkom – S tím bláznem si nic nezačínej, ktorú sme natočili pre ostravský program Divadélko pod věží.
Boli ste hostiteľkou tejto úspešnej relácie. Ak by ste mali v súčasnosti možnosť moderovať ďalší vlastný projekt, ako by vyzeral?
- To práve vôbec neviem (smiech)... a práve preto ho nemám. Dostala som ponuky z rôznych televízií. Dokonca som už mala doma aj scenár, ale nič sa mi nepáčilo natoľko, aby som do toho išla. Povedala som si, že je lepšie, keď diváci hovoria: Škoda, že už pani Rottrová nemá to Divadélko pod věží, než aby hovorili: Tak to bolo oveľa lepšie, teraz to nestojí za nič.
V súčasnosti majú diváci možnosť sledovať rôzne reality šou... Aký máte názor na Superstar?
- V minulosti sme mali program Hľadáme nové talenty, lenže to nebolo také masívne, nebolo to v televízii, ale tiež sme súťažili. Musím však povedať, že niektorých mladých ľudí, ktorí súťažia v SuperStar, obdivujem. To, že sa dokážu postaviť pred porotu a bez sprievodu spievajú. Dokonca som si niekoľkokrát hovorila, že keby dnešní populárni speváci mali prejsť takýmto sitom, nie som si istá, či by ich prešla polovica... (smiech). Ani ja sama si nie som istá, či by som chcela podstúpiť toto bláznivé kolo SuperStar. To asi naozaj nie.
Pesničky Markétka a Lásko, voníš deštěm sú tie najkrajšie piesne, aké poznám. Niekedy si ich púšťam, keď mi je fajn alebo naopak, keď som smutná. Pomáhajú mi.
- Markétka bola prvá spoločná pesnička s textárkou Jiřinou Fykejzovou. Mám ju veľmi rada, má nádherný text a je naozaj úžasná. Lásko, voníš deštěm je moja ďalšia srdcová záležitosť. Odkedy som ju v roku 1986 natočila, nikdy som ju nevynechala vo svojom repertoári. Vždy ju spievam, na všetkých koncertoch, na všetkých vystúpeniach.
Je pre vás niečo ako talizman?
- Ako talizman asi nie, ale keby som ju nezaspievala, diváci by mi to neodpustili.
Milujete slniečko a prírodu. Bývate na vidieku. Aký mate vzťah k mestám?
- Bývam na okraji mesta, je to posledná pražská dedinka. Mám rada život vonku, neteší ma bývanie v byte. Vyrástla som v rodinnom domčeku, kde som bývala do svojich dvadsiatich rokov spolu s rodičmi a s tetou. Mali sme záhradu a žili sme celé leto vlastne vonku. Potom som vystriedala niekoľko bytov, ale stále ma niečo ťahalo ďalej a ďalej. Zistila som, že je to túžba po prírode a po rodinnom domčeku. Neuspokojoval ma nijaký byt, nech bol akokoľvek veľký.
Ako ste prežívali Veľkú noc na vidieku ako dievčatko a ako ju prežívate teraz?
- Veľkú noc prežívam stále rovnako. Otecko bol organistom v rímskokatolíckom kostole, takže sme Veľkú noc trávili tam. U nás sa schádzalo veľa ľudí z rodiny. Aj dnes je to veľmi podobné. Sme v kostole, potom varím špeciálny veľkonočný obed. Maľujem tridsať až päťdesiat vajíčok. Chodí ku mne veľa šibačov, všetkých púšťam a obdarujem. Tento sviatok mám radšej ako Vianoce, príroda sa zobúdza. Je to nádejné, optimistické obdobie.
Ako vyzerá váš nabitý pracovný deň a ako typicky oddychový?
- Typicky nabitý je ten, keď sa nestačím skoro ani naraňajkovať, a už prídu po mňa z televízie. Domov sa vrátim neskoro večer. Alebo mám nejaké vybavovačky v meste, potom idem na skúšku šiat. Neskôr vybavujem veci s manažérom alebo mám stretnutie s novinármi. Mám rada, keď si ten deň naozaj "nabijem" a potom napríklad dva dni oddychujem. Som doma v záhrade, relaxujem a nemusím sa namaľovať. Je to veľmi príjemné.
Venujete sa nadačnej činnosti?
- Áno. Spolu s Martou Kubišovou som patrónkou projektu Šanca. Ide o projekt, ktorý oslovuje mladých ľudí-bezdomovcov alebo analfabetov. Zastrešujú to dvaja mladí ľudia. Učia ich základné hygienické návyky alebo sa ich snažia pripraviť na nejakú prácu. Inak, keď ma niekto požiada o vystúpenie na benefičnom koncerte, rozmýšľam o tom, pretože si musím premyslieť, čo áno a čo nie. Keď však viem, že sú za tým spoľahliví, dobrí ľudia, tak väčšinou áno.
Vaše webové stránky su nominované na web roku 2004. Boli ste pri ich tvorbe?
- Naozaj? To som nevedela. Nebola som pri ich zrode. Stránky robí môj veľký fanúšik, asi dvadsaťpäťročný chlapec, ktorý bol asi tak pred dvoma rokmi na mojom koncerte v Pardubiciach. Sedel v prvom rade a celý koncert spieval všetky pesničky so mnou, každé slovo. Pozerala som ako blázon! Hovorila som si: Taký pekný, mladý chlapec – prečo sa zaujíma o moje pesničky, mal by sa zaujímať o inú hudbu, o iných spevákov. Tak tento chlapec si našiel sponzora a vytvoril moje stránky.
Vždy ste dokonale upravená. Máte vlastného vizážistu a stylistu?
- Vizážistu si objednávam len vtedy, keď mám fotenie alebo na vystúpenie do televízie. Ale keď mám koncerty, nalíčim sa sama. Myslím, že sa namaľujem prirodzenie. Nie aby to bola nejaká iná tvár... (smiech). Vizážisti sa niekedy snažia štylizovať ľudí a to ja nechcem, necítim sa tak dobre. A oblečenie si vyberám väčšinou sama.
Ste krásne štíhla. Športujete?
- Príliš nešportujem. Cvičím kondične dvakrát denne. Chodím na dlhé prechádzky so psom. Som taký ten nepokojný typ, takže nemôžem nikdy pribrať, som veľmi živelná.
Ako ste zručná v ženských prácach?
- Mám rada práce v domácnosti, rada žehlím. O praní nemôže byť reč, pretože perie práčka... Som náruživá kuchárka. Varím každú nedeľu pre celú našu rodinu, keď je minimálne šesť ľudí pri stole.
Máte dvoch synov, ktorí sú už tiež rodičmi. Chodievate spolu aj na dovolenky?
- Cestujeme spoločne do Talianska. Tento rok sa mi veľmi nechce, radšej by som pochodila po chalupách mojich známych, pretože ma pozývajú a ja na to nemám inak čas. Práve pred chvíľou mi volala moja nevesta a povedala, že nemám trhať partu. Jazdíme po vlastnej osi dvomi autami a musím, bohužiaľ, šoférovať. Tento rok chcú ísť na Sardíniu, a to je okrem cesty autom ešte deväť hodín trajektom. Je to veľmi ďaleko.
Máte rada more?
- Musím povedať, že more mi veľmi nabíja baterky.
Nebojíte sa ho po nedávnych cunami?
- Do tej chvíle som nikdy nemala z mora strach. Ale veľkých vĺn sa bojím, raz som sa tak trocha topila. Ale som fatalista. Čo má prísť, to príde...
