Vlado Voštinár: Konkurencie sa nebojím

Relácia Inkognito ide ako dobre namazaný stroj. Nemáte obavy, že by sa mohol časom zadrieť?

- Zadrieť ho môžu iba televízni diváci. Práve oni sú to mazivo, a keď ho začne byť nedostatok, začneme uvažovať, čo ďalej. Zatiaľ je to v pohode, Inkognito má svoj veľký okruh stálych divákov. Aj keď ostatné televízie nasadili proti nám rôzne programy, udržujeme si sledovanosť na zhruba rovnakej úrovni, čo nás veľmi teší. Zo začiatku sme sa trochu báli a rozmýšľali sme, čo to urobí, ale diváci vždy prišli k Inkognitu. Takže zatiaľ mažú.

Plánujete program niečím oživiť?

- Dramaturg mi už niečo spomínal, ale o žiadnej veľkej zmene neviem. Princíp určite zostane rovnaký. Ak sa niečo zmení, tak pôjde iba o taký ľahučký „facelift“. Po dvoch rokoch vysielania je ešte skoro meniť niečo, čo funguje. Raz sme skúšali zahaľovať tajného hosťa, no museli sme sa vrátiť ku škraboškám, pretože to nezabralo a utvrdili sme sa, že Inkognito zatiaľ zmeny nepotrebuje.

Pošuškáva sa, že sa predstavíte v novom televíznom formáte. Môžete prezradiť niečo viac?

- Vedenie televízie ma oslovilo s tým, že som navrhnutý ako moderátor do novej reality šou. Potešilo ma to, ale inak o programe viem zatiaľ veľmi málo. Čakám, ako sa veci vyvinú, pretože situácia sa v tejto brandži môže ľahko zmeniť. No vždy poteší, ak sa so mnou ráta, aj keď nakoniec tú prácu nemusím dostať. Uvidíme.

V televíziách, JOJ nevynímajúc, sa čoraz častejšie objavujú nové, dravé tváre. Neobávate sa konkurencie?

- Nie, naopak, považujem to za skvelé. Človek si musí vidieť aj od špičky nosa ďalej. Na jednej strane diváci potrebujú svieži vietor, aby televíziu pozerali, a na druhej strane ma konkurencia ženie dopredu. Prichádzajú mladší, dokonca aj dravší moderátori, ale nie vždy to znamená, že sú lepší. Ak áno, úprimne im zagratulujem, ak nie, tak sa poteším – tiež úprimne.

A čo napríklad taký Michal Hudák?

- S Mišom sme dlhoroční dobrí kamaráti a o jeho moderátorských kvalitách som dávno vedel. Tento typ moderátora JOJ-ka dovtedy nemala a myslím si, že Michal skôr ukonkuroval iných kolegov, ktorí dlho čakali na šancu.

Človek má vždy nejaké skryté rezervy. Do tých svojich ste už siahli?

- Skrytého je vo mne veľa, ale či sú to rezervy, naozaj neviem. Doteraz som si vystačil so základnou výbavou.

Práca v šoubiznise má neraz aj tienisté stránky. Zasiahla nejako negatívne do vášho života?

- Z môjho pohľadu hádam iba tak, že profesionálny život nemá moderátor stopercentne iba vo vlastných rukách. Veľakrát závisí od vedenia televízie, od producentov, dramaturgov a od mnohých ďalších vecí. Ale inak nemám pocit, že by mi šoubiznis negatívne zasahoval do života. Pre moderátora môže byť najtienistejšou stránkou situácia, ak ho zo dňa na deň odvolajú z programu.

Ak by ste sa mohli vrátiť povedzme o takých 20 rokov späť, vybrali by ste si tú istú profesionálnu dráhu?

- Možno áno, pretože práca v televízii je zaujímavá a atraktívna, navyše ma baví a napĺňa. Ale celkom určite by som rozmýšľal aj nad tým, čo už nemôžem robiť dnes. Napríklad teraz by sa mi už nepodarilo stať sa pilotom. Pred dvadsiatimi rokmi by som o tomto povolaní určite uvažoval.

Ako by ste reagovali, keby vám vaše deti oznámili, že aj ony by rady skúsili šťastie v tejto brandži?

- Ak by na to mali, tak prečo nie? Rovnako ako všetci rodičia, aj my sa snažíme podvedome viesť naše deti k tomu, aby z nich niečo bolo. Ale ak bude Martin chcieť byť napríklad sústružníkom a bude ho práca baviť, tak nech ním je. Ak Andrea prejaví záujem o akékoľvek povolanie, tak nech ho vykonáva, ale musí v ňom byť dobrá. Keby prejavili záujem o šoubiznis iba preto, že sa v ňom pohybuje tatko, asi by som nesúhlasil. Museli byť mať vlohy a výdrž, pretože vhupnúť do šoubiznisu nie je také ťažké, omnoho ťažšie je v ňom vydržať.

Vydržať dokedy? Kým sa z vás stane legenda?

- Nedávno mi Josef Laufer povedal geniálnu vec: „Víš, Vlado, já jsem legenda. A s tím se krásně žije.“ Takže máme kategóriu legendy, kategóriu stred a úplne na konci je kategória, ktorú pracovne nazývam „Kým prídu iní“. Nemám ambície stať sa legendou, ale nechcem ani spadnúť do tej poslednej kategórie a nerád by som, aby tam skončili aj moje deti. Iné by, samozrejme, bolo, keby ony boli „tí iní“.

O svojej manželke tvrdíte, že je nesmierne tolerantná. Stane sa, že s vami niekedy stratí trpezlivosť?

- Moja práca patrí k dosť stresujúcim a neraz so sebou prináša dávku nervozity, ktorá sa občas prenesie aj do súkromného života. Keď sa vo mne nakopí viac problémov a držím ich v sebe dlhšie, tak sa stáva, že reagujem inak, než by som mal. A vtedy nastane situácia, keď moja manželka radšej odchádza. Vie, že časom „vyfučím“ a všetko bude znovu okej.

Medzi televíznymi moderátormi by sme ťažko hľadali takého športového nadšenca, ako ste vy. Lyžujete, plávate, potápate sa, bicyklujete, nedávno ste dokonca vstúpili do Mužstva futbalových zázrakov. Ako je potom možné, že sa o vás klebetí, že ste dosť lenivý?

- A to kto povedal? Nie, to je tak – som lenivý len principiálne. Pri všetkých mojich aktivitách sa mi stáva, že keď sa objavím doma, nič sa mi už nechce. Zvlášť, keď prídem z potápania, pretože to ma vyšťaví tak, že napočítam do troch a spím. V podstate som však lenivý iba na domáce práce, no keď ma k nim dokopú, tak dokážem aj povysávať či utrieť prach. Naopak, keď prídeme na chalupu, tak sa nezastavím a robím od rána do večera. Čiže som lenivý iba na veci, ktoré ma nebavia.

Na aký šport by ste sa v živote nedali nahovoriť?

- V mojom veku sa dám nahovoriť už iba na lyžovanie, plávanie, potápanie a trochu na futbal. Po operácii kolena už nepestujem nijaký šport, kde miera rizika prekračuje únosnú mieru. Ja už si nepotrebujem nič dokazovať a hltať neprimerané dávky adrenalínu.

Práve ste sa vrátili z rodinnej lyžovačky na Veľkej Rači. Vraj sa neskončila veľmi slávne...

- Mali ste obrovské šťastie, že ste za nami prišli v stredu. na druhý deň sa totiž strhla víchrica, ktorá pováľala niekoľko stromov a spôsobila výpadky energie. Lanovka nepremávala, nemali sme elektrinu, problémy boli aj s vodou. V reštaurácii mali zásobu iba tak na 30 hrnčekov čaju, chatár však vyhlásil, že koňaku je dosť. Domov sme teda museli odísť neplánovane skôr.

Plesová sezóna je v plnom prúde. Aký ste tanečník?

- Dobrý, ale mám čoraz menej času, pretože veľa plesov moderujem. Vtedy to beriem tak, že idem pracovať, a nie zabávať sa. Neviem sa jednoducho uvoľniť. Preto iba tak sledujem iných a zistil som napríklad, že rokenrol sa dá temperamentne tancovať aj v drahých „vysokospoločenských“ róbach.

Akú otázku vám pri rozhovore ešte nikto nikdy nepoložil?

- Ešte sa ma nikdy nespýtali, aká je moja najobľúbenejšia farba. Až sa cítim frustrovaný, a tak rád by som všetkým povedal, že červená.