Šokujúci nález vo vesmíre! Vedci pri mladých hviezdach našli ALKOHOL aj jeho nezvyčajnú formu

Ako informuje portál krone.at, výskumníci skúmali chemické zloženie okolia jedenástich mladých hviezd pomocou teleskopu v Čile. Prvé výsledky projektu podľa vedcov prinášajú nové poznatky o zložitej chémii vznikajúcich hviezdnych systémov. Niektoré molekuly, ktoré sa v takomto prostredí nachádzajú, sa totiž považujú za potenciálne stavebné prvky života.

Alkohol, ktorý vedcov prekvapil

Jedným z najzaujímavejších zistení boli špecifické rádiové signály metanolu. Vedci ich zachytili pri viac než polovici skúmaných mladých hviezd. Tieto signály, označované ako metanolové masery, boli doteraz známe predovšetkým z oblastí, v ktorých vznikajú mimoriadne hmotné hviezdy.

Ich prítomnosť pri objektoch, ktoré predstavujú rané štádiá vývoja hviezd podobných nášmu Slnku, preto výskumníkov prekvapila. Podľa spoluvedúcej projektu Marie Drozdovskej z Univerzity v Berne sa ukazuje, že takéto signály by mohli byť pri mladých hviezdach oveľa bežnejšie, než sa dosiaľ predpokladalo. Výskum tak otvára nové možnosti pri skúmaní chemických procesov, ktoré sprevádzajú vznik hviezd a ich planetárnych systémov.

Objavili aj nezvyčajnú formu metanolu

Tím vedcov zaznamenal ešte jeden významný výsledok. Po prvý raz sa im podarilo vo vesmíre identifikovať osobitnú formu metanolu, pri ktorej sú všetky atómy vodíka v molekule nahradené deutériom. Ide o ťažký izotop vodíka. Tento objav pochádza z oblasti okolo mladej hviezdy IRAS 4A2, ktorá sa nachádza v molekulovom oblaku Perzeus, približne 1 000 svetelných rokov od Zeme.

Drozdovskaya označila výsledky výskumu za dôležitý dielik skladačky pri hľadaní odpovede na otázku, ako vznikol život. Vedci zatiaľ netvrdia, že samotný objav metanolu dokazuje existenciu života. Zistenia však pomáhajú lepšie porozumieť chemickým podmienkam, ktoré môžu byť dôležité pri jeho vzniku.

Ako sa rodia hviezdy?

Hviezdy vznikajú v medzihviezdnych oblakoch plynu a prachu, pričom sa môžu formovať v skupinách od niekoľkých až po tisíce objektov. Proces sa začína vtedy, keď sa oblak pôsobením gravitácie začne zmršťovať. Postupne hustne a rozdeľuje sa na menšie časti, z ktorých sa neskôr vytvárajú zárodky hviezd.

Tieto objekty sa ďalej zhusťujú a vplyvom uvoľňovanej gravitačnej energie sa zahrievajú. Okolo nich môžu zároveň vznikať prachové disky alebo ďalšie hviezdne objekty, v závislosti od podmienok a pohybu materiálu. Raná fáza vývoja hviezdy môže trvať niekoľko stotisíc rokov. Práve skúmanie tohto obdobia môže vedcom pomôcť odhaliť, aké chemické látky sa nachádzajú v prostredí, z ktorého sa neskôr môžu formovať planéty.

Výskum bude pokračovať ešte niekoľko rokov

Objavy pochádzajú z medzinárodného projektu s názvom Compass, na ktorom spolupracuje viac než 30 vedcov z Európy, Severnej Ameriky a Ázie. Prvé výsledky publikovali v odbornom časopise Astronomy & Astrophysics.

Analýza zozbieraných údajov však ešte nie je ukončená. Vedci predpokladajú, že ich vyhodnocovanie potrvá niekoľko ďalších rokov. Nové poznatky by tak mohli postupne priniesť podrobnejší obraz o tom, aké chemické látky vznikajú v mladých hviezdnych systémoch a čo nám môžu prezradiť o pôvode života.