LONDÝN - Za stenami prísne stráženého areálu britskej kráľovskej mincovne Royal Mint neďaleko Cardiffu sa staré telefóny Bank of England rozoberajú a ponárajú do obrovských nádrží, aby sa z nich získal skrytý poklad – zlato obsiahnuté v ich obvodoch. Za ostnatým drôtom a kódovanými bezpečnostnými bránami premieňa štátny výrobca britských mincí a pamätných medailí elektronický odpad na luxusné šperky, píše agentúra AFP.
Projekt Royal Mint je v oblasti recyklácie elektronického odpadu stále skôr výnimkou. Veľká časť elektroodpadu totiž naďalej končí mimo špecializovaných recyklačných zariadení, hoci obsahuje cenné kovy. Závod mincovne bol otvorený pred dvoma rokmi. Ročne dokáže spracovať až 4000 ton elektronického odpadu. Podľa riaditeľa rozvoja mincovne Seana Millarda sa v ňom môže ukrývať približne 400 kilogramov zlata.
Vo vnútri haly pracuje prevažne automatizovaná linka s chemickými nádržami, ktorá oddeľuje cenné kovy od ostatných materiálov. Samotný postup však verejnosť neuvidí. Technológiu chráni patent kanadskej spoločnosti Excir, ktorá ju vyvinula. Každý vyradený kancelársky telefón Bank of England, ktorý sa v závode recykluje, obsahuje približne 30 miligramov zlata. Jeho hodnota pri súčasných cenách predstavuje asi tri libry. Moderné smartfóny obsahujú zlato v hodnote približne štyroch libier.
Prečo práve zlato?
Zlato sa v elektronike používa preto, že veľmi dobre vedie elektrinu a zároveň nekoroduje. Jeho chemická stabilita však zároveň komplikuje jeho spätné získavanie z vyradených zariadení. Zatiaľ čo mnohé recyklačné firmy spracúvajú elektronický odpad tak, že ho najprv hromadne tavia, britská mincovňa volí iný postup. Zariadenia najskôr rozoberie a jednotlivé materiály roztriedi. Meď, tantal aj plast z dosiek plošných spojov sa následne predávajú špecializovaným recyklačným firmám.
Zlato sa tradične získava z elektronického odpadu buď tavením pri extrémne vysokých teplotách, alebo pomocou agresívnych kyselín, ktoré vytvárajú nebezpečný odpad. Technológia používaná Royal Mint je iná a zlato dokáže rozpustiť pri izbovej teplote.
Chemička mincovne Kate Griffithsová uviedla, že proces nevyžaduje dodatočný prísun energie zvonka a použitý chemický kúpeľ možno opakovane využívať na ďalšie dávky elektronického odpadu. Pri ukážke procesu vloží elektronické súčiastky do chemického kúpeľa a postupne pridáva jednotlivé činidlá, až kým sa neobjaví jemný zlatý prášok. Po rafinácii, ktorej cieľom je zvýšiť čistotu kovu, sa získané zlato používa na výrobu šperkov kráľovskej mincovne pod značkou 886, ktorá odkazuje na rok založenia inštitúcie.
Z elektroniky vznikajú šperky
Mincovňa využíva aj recyklované striebro. Časť z neho pochádza napríklad zo starých rádií, ktoré jej dodávajú britské nemocnice. V klenotníckej dielni 63-ročný John Powell starostlivo leští prsteň. Je tu väčšie ticho než v lisovniach mincí, kde predtým pracoval. „Nedokázal by som povedať, či pracujem s recyklovaným alebo bežným materiálom,“ hovorí.
Podľa správy OSN bolo v roku 2022 celosvetovo správne zozbieraných a recyklovaných iba 22,3 percenta elektroodpadu. Nevhodné nakladanie s ním môže do životného prostredia uvoľňovať nebezpečné látky, ako sú olovo, ortuť alebo plasty, a prispievať ku klimatickej záťaži. K recyklácii drahých kovov však prispieva aj ekonomická motivácia. Zlato v posledných rokoch výrazne zdraželo a na konci januára jeho cena vystúpila na rekordnú hodnotu takmer 5600 dolárov za trojskú uncu (oz; 31,1 gramu), hoci odvtedy cena klesla približne na 4000 dolárov.
„Keď je cena zlata naozaj vysoká, náklady na spracovanie odpadu s cieľom získať zlato sú zanedbateľné,“ uviedol profesor udržateľných chemických technológií na Imperial College London Jason Hallett. Podľa neho ide o situáciu výhodnú pre obe strany, pokiaľ tieto procesy zároveň nespôsobia prudký nárast spotreby energie alebo emisií.
