Regionálne voľby 2026 
Výsledky komunálnych volieb 
Výsledky VÚC volieb 
Politika 
Vojna na Ukrajine 
ZÁHREB - Zem sa podľa nového výskumu mení spôsobom, ktorý môže na prvý pohľad pôsobiť protirečivo. Na jednej strane sa jej pevná časť postupne stáva guľatejšou, no zároveň sa mení aj rozloženie hmoty na planéte, ktoré vedie k opačnému efektu. Vedci preto hovoria o dvoch súčasne prebiehajúcich zmenách, ktoré súvisia s tým, či sledujeme samotný pevný povrch Zeme alebo rozloženie jej hmoty.
Ako informuje portál dnevnik.hr, geológ Christopher Kotsakis z Aristotelovej univerzity v Solúne skúmal zmeny zemského povrchu v období rokov 1997 až 2015. Z údajov vyplynulo, že polárne oblasti sa počas sledovaného obdobia postupne dvíhali čoraz rýchlejšie, zatiaľ čo oblasti v okolí rovníka klesali. Tieto pohyby podľa výskumu spôsobujú, že pevná časť planéty je postupne o niečo menej sploštená.
Póly sa dvíhajú čoraz rýchlejšie
Kotsakis využil merania z globálnej siete staníc satelitného navigačného systému a sledoval mimoriadne malé vertikálne pohyby zemského povrchu. V rokoch 1997 až 2000 sa polárne oblasti dvíhali približne o 0,5 milimetra ročne. Do roku 2015 však rýchlosť stúpania dosiahla približne jeden milimeter za rok. V rovnakom období sa rovníkové oblasti pohybovali opačným smerom a ich pokles sa postupne zrýchľoval.
Keď sa tieto dva pohyby posudzujú spoločne, ukazujú na postupné zaobľovanie pevnej časti Zeme. Jedným z možných vysvetlení je topenie ľadu v Grónsku a Antarktíde. Úbytok ľadovej pokrývky znamená menšie zaťaženie zemskej kôry, ktorá sa následne môže pomaly zdvíhať. Voda z roztopeného ľadu zároveň putuje do oceánov, čím sa hmota na Zemi presúva do iných oblastí a mení tamojšie zaťaženie.
Tento proces treba odlišovať od glaciálnej izostatickej úpravy, pri ktorej zemská kôra reaguje na ústup ľadovcov po skončení poslednej doby ľadovej približne pred 11-tisíc rokmi. Oblasti, ktoré boli kedysi pokryté mohutnými vrstvami ľadu, sa dodnes postupne dvíhajú v dôsledku dlhodobej reakcie kôry na toto odľahčenie.
Gravitácia ukazuje opačný trend
Vedci pritom sledujú aj takzvaný geoid, teda nepravidelný tvar gravitačného poľa Zeme, ktorý súvisí s rozložením hmoty na planéte. Od 80. rokov až do väčšej časti 90. rokov sa zdalo, že geoid sa postupne stáva guľatejším, čo zodpovedalo očakávaným zmenám spojeným s glaciálnou izostatickou úpravou. Koncom 90. rokov sa však tento trend obrátil.
Výpočty Christophera Kotsakisa naznačujú, že zatiaľ čo pevná časť Zeme sa postupne menej splošťuje, geoid sa naopak viac splošťuje. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako paradox, no oba javy môžu prebiehať súčasne, pretože gravitácia reaguje na rozloženie hmoty.
Presun hmoty z polárnych oblastí smerom k nižším zemepisným šírkam tak môže meniť gravitačný tvar planéty aj v čase, keď sa samotná zemská kôra v polárnych oblastiach dvíha. Výskum preto poukazuje na to, že pri sledovaní zmien tvaru Zeme nestačí skúmať iba pohyb jej povrchu. Dôležité je zároveň sledovať aj to, ako sa v priebehu času presúva a rozkladá hmota v rámci celej planéty.
