VAN - Turek Mehmet Kusman zasvätil väčšinu svojho života štúdiu jazyka dávno zaniknutej ríše Urartu, hoci nemá žiadne formálne vzdelanie v lingvistike. Šesťdesiatosemročný muž sa ako mladý robotník zúčastnil vykopávok v pevnosti Çavuştepe na východe Turecka, kde ho očarili nápismi vytesanými do čadičových kameňov. Vtedy sa rozhodol, že sa tento jazyk naučí. Podľa agentúry AFP sa mu to podarilo natoľko, že sa stal miestnou celebritou.
Kusman tvrdí, že urartštinu ovládol počas 22 rokov štúdia. Skopíroval stovky nápisov nájdených pri vykopávkach v Turecku, Iráne a Arménsku a naučil sa zhruba 650 slov. Dnes o sebe s nadsázkou hovorí ako o jednom z posledných siedmich ľudí v Turecku, ktorí rozumejú urartsky. O svoje znalosti jazyka sa podelil tiež pri prednáškach v zahraničí, okrem iného v USA, Nemecku, Holandsku a Belgicku.
Odborníci jeho nadšenie a celoživotnú oddanosť urartskej kultúre obdivujú, jeho tvrdenia, že jazykom naozaj hovorí, sú ale podľa nich trochu odvážne. Historici totiž dodnes presne nevedia, ako urartčina znela. Z dochovaných nápisov možno porozumieť len časti slovnej zásoby a niektoré výrazy majú neistý význam.
Urartu bolo mocným štátom starovekého Predného východu, ktorý existoval približne od deviateho do siedmeho storočia pred naším letopočtom. Rozkladal sa na území dnešného východného Turecka, Arménska a Iránu. Jeho obyvatelia budovali mestá, pevnosti, zavlažovacie systémy a rozsiahle zásobárne potravín. Podľa archeológa Mehmeta Işikliho sa navyše urartčina možno používala iba v písomnej podobe a bežným jazykom vtedajších obyvateľov vôbec nebola.
Kusman napriek tomu o svojom vzťahu k dávnej civilizácii nepochybuje. V pevnosti Çavuştepe sa pohybuje už približne 60 rokov a aj po odchode do dôchodku v roku 2005 tam ďalej víta návštevníkov a rozpráva im o Urarte. "Som potomok Urartovcov, ich vnuk," povedal AFP. "Zmizli, ale pozrite sa, nie sú všetci mŕtvi. "
