CHICAGO – Dentín, teda citlivá časť ľudských zubov, vznikol z tkaniva prvohorných stavovcov a článkonožcov. Uvádza to nová štúdia.
Autori štúdie skúmali skameneliny druhu Anatolepis heintzi, označovaného aj za prvú rybu. Počítačovou tomografiou, laickej známou skôr ako CT, s vysokým rozlíšením objavili útvary, ktoré pripomínali póry vyplnené dentínom, teda zubovinou, uviedla TASR podľa správy vedeckého časopisu Nature a portálu Live Science. Na potvrdenie svojho nálezu porovnali Anatolepis heintzi so skupinou dávnych fosílií a súčasných vodných živočíchov. Pri bližšom skúmaní však zistili, že údajné póry lemované dentínom pripomínali skôr zmyslové orgány na pancieroch krabov. Anatolepis heintzi tak nebol stavovec, ktorý pripomínal rybu, ale bezstavovec, presnejšie článkonožec. Úprava kategorizácie tohto druhu priniesla informáciu, že dávne druhy stavovcov pripomínajúcich ryby a článkonožcov tvorili rovnaké mineralizované tkanivo, ktoré im pomáhalo vnímať okolie. Neskôr sa z neho na základe slov vedcov vyvinul dentín, živá a citlivá časť ľudských zubov.
Americkým vedcom sa objav podaril náhodou, pôvodne pátrali po prvých fosíliách stavovcov z obdobia mladších prvohôr, kambria a ordoviku, pred približne 540 až 440 miliónmi rokov. Charakteristickým znakom stavovcov je prítomnosť vnútorných tubúl obsahujúcich dentín. V ľudských zuboch sa toto citlivé zvápenatené tkanivo ukrýva pod vrstvou zubnej skloviny, formuje tvar zuba a tvorí väčšinu tkanív jeho koreňa, krčka a korunky. U pradávnych živočíchov však tvorilo aj výstupky na tele.
Výsledky štúdie podporujú názor, že zmyslové orgány vznikli na vonkajších kostrách živočíchoiv najmenej pred 460 miliónmi rokov a že živočíchy neskôr rovnaký genetický nástroj použili aj na tvorbu zubov. „Pri pohľade cez túto evolučnú prizmu je extrémna citlivosť zubov v ústach výrazne menšou záhadou a je skôr odrazom ich evolučného pôvodu v zmyslových pancieroch skorých stavovcov,“ uvádzajú autori štúdie.
