PARÍŽ - Ako sedemnásťročná zachránila Francúzsko, o dva roky neskôr ju Francúzsko zradilo. Johanka z Arku, údajne jednoduchá vidiečanka, sa postavila na čelo vojsk, prispela ku korunovácii kráľa a nakoniec ju upálili ako kacírku. Príbeh dievčaťa nazývaného aj Panna Orleánska patrí k najpopulárnejším v dejinách, počas stáročí ho ale zahalilo množstvo tajomstiev a mýtov. Pred sto rokmi, 16. mája 1920, bola Johanka vyhlásená za svätú.
Narodila sa v roku 1412 do rodiny roľníka v dedine Domrémy na hranici Champagne a Lotrinska do obdobia storočnej vojny. Tento v dejinách Európy najdlhší vojenský konflikt, ktorý v skutočnosti trval až 116 rokov, v čase jej narodenia vrcholil. Vlečúce sa mocenské a územné spory Anglicka a Francúzska spustošili krajinu i duše jej ľudí. Storočná vojna vstúpila do života niekoľkých generácií a významne ovplyvnila ich osudy.
Vďaka Johanke z Arku a jej kultu došlo k zásadnému zvratu, kedy Francúzsko ubránilo svoje územia a na trón mladá revolucionárka dosadila svojho kráľa. Taktiež sa postavila na čelo vojska, ktoré oslobodilo obliehané mesto Orleáns, čo znamenalo prielom v boji. Naviac pomohla ku korunovácii následníkovi trónu Karolovi VII., ktorého nárok na trón bol predošlým vývojom udalostí spochybnený. Ako presne sa jej to podarilo dosiahnuť, nie je možné hodnoverne dokázať. Každopádne Johanka vedela vyburcovať široké masy ľudí na boj proti okupantom. Pobožná dievčina vraj už od svojich trinástich rokov počula "hlasy", ktoré pripisovala svojim obľúbeným svätým.
Nakoniec sa ale Johanka stala obeťou vlastného úspechu. Burgunďania, ktorí držali s Angličanmi, ju v bitke pri Compiegne zajali. Vtedy údajne skočila z veže hradu Beaurevoir, kde ju väznili. Pád z 25-metrovej výške však prežila, čo jej kult ešte viac posilnilo. Angličania vydesení Johankinou popularitou ju preto od Burgunďanov kúpili za desaťtisíc libier a postavili ju ako kacírku pred inkvizičný súd. Panna Orleánska bola vo svojich devätnástich rokov na námestí v Rouene upálená. Karol VII., ktorému pomohla k trónu, sa jej nezastal, hoci mohol. Až niekoľko rokov po jej smrti vyhlásil rozsudok za justičný omyl a Johanka bola plne rehabilitovaná a označená za mučeníčku.
Johankin mýtus bol oživený koncom 19. storočia, kedy Francúzsko po vojenských porážkach hľadalo nejakú ikonu. Johanka sa tak stala základom republiky. V roku 1909 bola blahorečená a o jedenásť rokov neskôr ju pápež Benedikt XV. vyhlásil za svätú, pretože potreboval zlepšiť vzťahy Vatikánu s Parížom.
Príbeh Panny Orleánskej bol a je inšpiráciou pre množstvo umeleckých diel, stal sa jednoducho legendou. Johanka sa stala patrónkou Francúzska. Podobne ako u iných kultových postáv, aj u nej sa priebežne objavuje veľa rôznych špekulácií. Záhadu, ako sa z vidieckeho dievčaťa podarilo dostať až k následníkovi trónu a natoľko si získať jeho dôveru, že ho postavil na čelo svojich vojsk, sa pokúša vysvetliť jeden mýtus. Podľa neho bola vraj Johanka ľavobočkom kráľovnej Isabelly a tým pádom i sestrou budúceho kráľa. Podľa niektorých vedcov tiež nebola žiadnou pastierkou, jazdila skvele na koni a ovládala reč kráľovského dvora. Dohady panujú aj okolo jej smrti. Podľa ďalšej z povestí mala byť namiesto Johanky upálená akási staršia žena s kapucňou na hlave. Dievčina sa mala znovu objaviť po piatich rokoch a poznať ju malo niekoľko ľudí.
V roku 2007 francúzski vedci dokázali, že údajné pozostatky ich hrdinky sú v skutočnosti falzifikátom zostaveným z fragmentov egyptskej múmie. Ostatky boli uchované na zámku v Chinonu na Loire, kde sa Johanka prvýkrát stretla s následníkom trónu. Malo ísť o zvyšky rebra a kože zmiešanej z kúskami dreva a látky, ktoré vraj boli pozbierané pod hranicou. Ako pozostatky Johanky z Arku boli prezentované v roku 1867. Legenda tvrdí, že popol svätice bol vhodený do rieky Seiny a jej srdce vraj zostalo ako zázrakom nedotknuté.
