LONDÝN - Ilúzia, ktorej autorom je švajčiarsky lekár, politik a filozof Ignaz Paul Vital Troxler, vás presvedčí o tom, že vizuálne vnímanie je skutočne obmedzené a oklamať mozog v tom, čo (ne)vidíme, je naozaj ľahké. Pri pohľade na obrázok budete naozaj prekvapení.
Vizuálny trik vyvolávajúci Troxlerov efekt je pomenovaný podľa Troxlera, ktorý ho definoval už v prvej polovici 19. storočia. Podobných ilúzií existuje viac a každá z nich potvrdí, že oklamať mozog nie je až také zložité. Nikdy sa preto nemáme spoliehať na to, čo vidíme, lebo mozog vždy prijíma iba tú informáciu, ktorú mu pošleme po tom, ako sme ju predtým vizuálne vyselektovali.
Ak sa pri pohľade na obrázok sústredíte na stredovú čiernu bodku, všetky ostatné farby na okolí pred vašimi očami blednú, až postupne zmiznú. A pokiaľ zrak opäť presmerujete na okolitú pestrú farebnú paletu a nesústredíte sa iba na stredový bod, farebná stupnica je opäť jasnejšia a pestrejšia. Samozrejme, že farby sú v skutočnosti stále na obrázku, aj keď ich nevidíme. Ide iba o ilustráciu spôsobu, akým sa mozog vyrovnáva s tisíckami podnetov, ktorým sme vystavení. Tento fenomén je známy ako selektívne spracovanie. Mozog bez nášho vedomia odfiltruje vonkajšie informácie, aby sme sa mohli zamerať na to, čo nás v danej chvíli zaujíma a má tendenciu vyladiť vizuálne podnety. Preto, ak sa sústredíme na čierny bod na obrázku, ostatné farby vyblednú. Mozog ako keby pochopil, že okolité farby nás v danom momente nezaujímajú.
"Tieto veci sa dejú každodenne bez toho, aby sme si ich vôbec uvedomovali," povedal profesor psychológie Derek Arnold z University of Queensland. Niečo podobné sa deje aj vtedy, keď predátor z kríkov sleduje potenciálnu obeť. Príkladom selektívneho spracovania je aj použitie parfumu. Kým spočiatku jeho vôňu vnímame veľmi intenzívne, po pár minútach ju už necítime.
