RÍM/PRAHA - Pod dohľadom svojho vodcu Benita Mussoliniho, ktorý sa však spočiatku držal v ústraní, začali 28. októbra 1922 talianski fašisti svoj marš, ktorý stranu na viac ako dve dekády priviedol k moci. Pochod na Rím, ako sa udalosť zapísala do dejín, skončil 29. októbra vo "večnom meste". Tam kráľ Viktor Emanuel III. ponúkol Mussolinimu úrad ministerského predsedu. Mnohým Talianom sa Mussolini zdal byť tým pravým mužom, ktorý krajinu vyvedie z chaosu, kam spadla po prvej svetovej vojne.
Svet mohol pred 78 rokmi spomaliť Hitlera pred besnením: Československo sa vzdalo nacistom
Vzostup radikálnych nálad talianskej verejnosti po prvej svetovej vojne bol dôsledkom neuspokojivých sociálnych a politických pomerov v krajine. Výsadné postavenie si vzápätí získala Mussoliniho fašistická strana, ktorá sa v roku 1921 prvýkrát dostala do parlamentu. Volebný úspech Mussoliniho povzbudil natoľko, že jeho ďalším cieľom bolo získať úrad premiéra. Na jeseň 1922 preto zorganizoval pochod približne 30-tisíc svojich priaznivcov, aby tak demonštroval svoju silu. Plán Mussolinimu vyšiel.
Pochod na Rím sa stal zásadným medzníkom na ceste Musolliniho a ním vedených fašistov k moci, pri ktorej výrečný "duce" zotrval až do svojho neslávneho konca na jar 1945. Počas dvoch dekád najprv zavliekol Taliansko do vojnového dobrodružstva v Afrike, aby sa neskôr po boku nacistického Nemecka zapojil aj do druhej svetovej vojny. Na jej konci padol Mussolini do zajatia partizánov, ktorí ho 28. apríla 1945 spolu s milenkou zastrelili a mŕtvoly zavesili dolu hlavou na milánskom námestí Loretto.
