°C

Streda, 25. november 2020. Meniny má Katarína, zajtra Kornel.

Svet mohol pred 78 rokmi spomaliť Hitlera pred besnením: Československo sa vzdalo nacistom

Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini a Ciano pred podpisom Mníchovskej dohody.
Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini a Ciano pred podpisom Mníchovskej dohody.
Zdroj: wikipedia/Bundesarchiv
30.09.2016 17:00

BRATISLAVA/PRAHA - Predstavitelia európskych mocností Adolf Hitler, Benito Mussolini, Édouard Daladier a Arthur Neville Chamberlain podpísali 29. septembra v Mníchove dohodu, ktorá plne akceptovala nemecké územné požiadavky voči Československu. Deň potom československá vláda mníchovský diktát prijala. Vtedajšia republika prišla o Sudety, ďalšie územia pripadli Poľsku a Maďarsku. Susedia zabrali Československu tretinu územia aj obyvateľstva a takmer 40 percent priemyselnej kapacity.


Plán na rozdrvenie Československa

Operačný plán s názvom Zelený (Fall Grün) sa začal podrobnejšie rysovať 21. apríla 1938 na schôdzke nemeckého vodcu Adolfa Hitlera s vrchným veliteľom Wehrmachtu Wilhelmom Keitelom. Finálna verzia plánu nakoniec predpokladala nasadenie piatich armád o celkovej sile 39 divízií, pričom hlavný úder mali viesť paralelne 10. armáda generála Waltera von Reichenaua (zo západu smerom na Plzeň a Prahu) a 12. armáda generála Wilhelma von Leeba (z juhozápadu cez České Budějovice dvoma smermi na Tábor a Jihlavu).

Ďalšie pokyny vydal Hitler 27. septembra 1938. Sedem divízií malo byť pripravených zaútočiť na ČSR o tri dni neskôr. Potom, čo československá vláda 30. septembra dopoludnia prijala podmienky Mníchovskej dohody a postúpila pohraničné oblasti Nemecku, zostal plán Zelený nevyužitý. Vláda sa vzdala bez boja a odporu.

Nemeckí vojaci v Sudetoch.
Svet mohol pred 78
Zdroj: profimedia.sk

Konferencia v Mníchove mala priniesť mier

29. - 30. septembra 1938 sa konala v Mníchove konferencia za účasti Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska. Ich predstavitelia rozhodli o osude Československa bez toho, aby jeho zástupcovia mohli byť na nej priamo prítomní, na výsledky čakali vo vestibule. Mníchovská dohoda nielenže zlomila Československo, ale uľahčila naplňovanie Hitlerových expanzívnych plánov. Spočiatku však bola propagovaná ako pravý opak, akt prínosný pre zaistenie mieru. Na tom mala hlavný podiel Veľká Británia a premiér Neville Chamberlain, ktorý veril, že uspokojením Hitlerových požiadaviek zavládne na búrlivej politickej scéne pokoj.

Obalamutiť sa dali aj médiá, ktoré veľkými titulkami hlásali, že mierové stretnutie má upokojiť obavy z krviprelievania v Európe. "Adolf Hitler dnes náhle otvoril dvere mieru, takmer presne na hodinu, kedy sa rozhodol vyslať svoje vojská vtrhnúť do Československa, prijal ponuku veľkej štvorky stretnúť sa zajtra v Mníchove, kde má prísť ku konečnému zúčtovaniu medzi diktátormi a demokraciami," napísal San Francisco Chronicle.

Svet mohol pred 78
Zdroj: The Chronicle

Nemci bleskovo zabrali Sudety

Iba niekoľko desiatok hodín po podpise Mníchovskej dohody, 1. októbra 1938 o 14.00 h., prekročila nemecká armáda hranice Československa. "Prvého októbra začali do Česka vstupovať nemecké okupačné jednotky, najskôr vojenské a potom policajné. Na druhej strane v tej chvíli tiež začal presun veľkého množstva českého, ale aj demokraticky zmýšľajúceho nemeckého obyvateľstva a tiež rasovo ohrozených Židov, do českého vnútrozemia," opísal situáciu pre ČT24 historik Jiří Rajlich.

Do konca roka 1938 podľa štatistík muselo z pohraničia odísť viac ako 114 500 Čechov, 11 500 nemeckých antifašistov, 7000 Židov a približne tisíc osôb iných národností. Vyhnaných a inak postihnutých bolo zrejme ešte oveľa viac. Nútené sťahovanie v českých krajinách pokračovalo aj po vojne, kedy museli obnovené Československo aj svoje majetky opustiť takmer tri milióny Nemcov a desiatky tisíc Maďarov.

V Nemecku oslavovali Hitlera ako víťaza, fotografia z 1. októbra 1938.
Svet mohol pred 78
Zdroj: profimedia.sk

Dalo sa dohode zabrániť?

Historik z Masarykovho ústavu a Archívu AV ČR Michal Pehr pre ČT24 uviedol, že problém s nemeckou menšinou bol len zámienkou k zničeniu Československa a primárnym dôvodom, prečo Francúzsko a Veľká Británia s dohodou súhlasili, bol strach z rozpútania vojny. 

"Niekedy je tendencia fatalisticky naznačovať, že nebola iná možnosť. Vždy ale máme rôzne možnosti. Pravdou je, že vtedy československá vláda a prezident stáli v neuveriteľne ťažkej situácii, pretože nevyberali medzi dobrým a zlým rozhodnutím. Obe rozhodnutia boli zlé," povedal Pehr. Podľa neho Francúzsko a Veľká Británia brali Hitlerove slová o tom, že Sudety sú jeho posledná územná požiadavka ako nádej, že to bude posledný postup nacistického Nemecka, čo bolo samozrejme veľmi iluzórne.

"Keby sme neprijali, urobili by sme čestnú vojnu. Ale stratili by sme samostatnosť a národ by bol vyvraždený,​" týmito slovami bránil svoje rozhodnutie vtedajší prezident Edvard Beneš.

Odchod obyvateľov
Svet mohol pred 78
Zdroj: profimedia.sk

Mobilizácia Československa

Armáda na obranu prvej republiky pred vonkajším nepriateľom chcela kedysi postaviť takmer 17-tisíc ťažkých a ľahkých bunkrov. Pred podpísaním Mníchovskej dohody sa ich podarilo vybudovať približne 10-tisíc. 23. septembra bola v Československu vyhlásená mobilizácia a počas 24 hodín sa vo väčšine vojenských útvarov prihlásili tri štvrtiny povolaných záložníkov. Krajinu tak bolo pripravených brániť viac ako milión mužov, takmer tisíc lietadiel a tristo tankov. Názory historikov sa rôznia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou by aj tak bola vzdorujúca československá vláda porazená.

Svet mohol pred 78
Zdroj: profimedia.sk

Pomoc ZSSR?

Sovietsky zväz sa v spojeneckej zmluve medzi Československom, Francúzskom a ZSSR zaviazal, že pomôže Československu v prípade, ak Československu pomôže Francúzsko. Napriek tomu, že pomoc bola reálna, prezident Beneš si ju údajne neprial, aj keď ho sovietsky veľvyslanec ubezpečil, že ZSSR si svoje záväzky splní, ak tak urobí Francúzsko. Otázky o tom, či a ako sa mohlo Československo napokon Wehrmachtu ubrániť, a či by Sovieti dorazili včas, nebudú asi uspokojivo zodpovedané nikdy.

Svet mohol pred 78
Zdroj: profimedia.sk


Galéria

Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini Nemeckí vojaci v Sudetoch. V Nemecku oslavovali Hitlera Odchod obyvateľov

Nástroje k článku



ZDROJ: ČTK, sz, wikipedia
FOTO: wikipedia/Bundesarchiv, The Chronicle, profimedia.sk

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články