KIZLJAR/PRAHA - Pred 20 rokmi, 9. januára 1996, zajalo niekoľko stoviek čečenských ozbrojencov pod velením poľného veliteľa Salmana Radujeva v nemocnici v meste Kizljare v Dagestane okolo 2000 ľudí. Požiadavkou teroristov bolo stiahnutie ruských síl z Čečenska. Nasledujúci deň sa komando Osamelý vlk vydalo k čečenským hraniciam, kde ho zablokovali ruské sily pri obci Pervomajskoje. Po niekoľkých dňoch chaosu začali ruské jednotky útok na ozbrojencov a 18. januára oznámil ruský prezident Boris Jeľcin koniec bojovej akcie s tým, že 82 rukojemníkov bolo oslobodených, 153 čečenských ozbrojencov a 26 príslušníkov ruských síl bolo zabitých. Počet mŕtvych civilistov dodnes nie je presne známy.
Najkrvavejšia kapitola novodobých dejín Európy: Občianska vojna, stotisíc mŕtvych a ľudí bez domova
Čečenskí ozbrojenci sa najprv pokúsili v noci na 9. januára obsadiť letiská a zablokovať ruský prápor v dagestanskom Kizljare, ktorý leží asi sto kilometrov východne od čečenského hlavného mesta Grozného. Podarilo sa im len vyhodiť na letisku do vzduchu dva vrtuľníky ruských federálnych síl, ale následne ich ruské sily vytlačili k miestnej nemocnici, v ktorej sa zabarikádovali. K zajatému personálu a pacientom vzali ako rukojemníkov aj časť obyvateľov mestečka.
Nasledujúci deň únoscovia prepustili väčšinu rukojemníkov a so zvyšnými rukojemníkmi sa vydali k dagestansko-čečenskej hranici. Jedenásť autobusov a dva nákladné automobily ale zablokovali ruské sily pri dedine Pervomajskoje, ktorá leží na čečensko-dagestanskej hranici južne od Kizljaru a kde teroristi zajali ďalších ľudí. Celkový počet rukojemníkov sa vyšplhal na 300 osôb, ktoré tvorili živý štít chrániaci teroristov. V rovnaký deň oznámil bývalý čečenský prezident Džochar Dudajev, že akcia v Kizljare sa uskutočnila s jeho vedomím.
Nasledujúce dni boli plné chaosu, prestreliek a vyjednávania. Radujev napríklad navrhol, že prepustí všetkých zadržiavaných výmenou za skupinu ruských poslancov alebo "dôveryhodných" politikov, za ktorých označil generála Alexandra Lebeda, vodcu demokratov Jegora Gajdara a predáka strany Jabloko Grigorija Javlinského. Situáciu zdramatizoval únos tureckej lode Avrasya s asi 200 osobami, prevažne Rusmi, na palube komandom zloženom z Čerkesov a Abchazov, ktorí požadovali zastavenie vojenskej operácie proti rebelom.
Ruské jednotky nakoniec na obec zaútočili a 18. januára ruský prezident Boris Jeľcin oznámil, že vojenská operácia v Pervomajskom skončila. Obec bola úplne zničená. Ruskí vojaci oslobodili 82 rukojemníkov a ministerstvo vnútra oznámilo, že pri akcii ruských síl bolo zabitých 153 čečenských rebelov a 26 príslušníkov ruských síl. Špekulácie o počte obetí medzi rukojemníkmi sa pohybovali od 11 do 16.
Vodcovi povstalcov Radujevovi a niektorým jeho spolubojovníkom sa podarilo utiecť a so sebou odviezli tiež desiatky ruských zamestnancov elektrárne z Grozného a príslušníkov špeciálnych oddielov ruského ministerstva vnútra (OMON). Potom, čo ruská Štátna duma rozhodla o amnestii pre povstalcov, boli postupne rukojemníci prepustení.
Z Radujeva, prezývaného "Kaukazský tiger" alebo "Meč prorokov", sa stal jeden z najhľadanejších čečenských vodcov. Chytili ho nakoniec v marci 2000 vo vážnom zdravotnom stave a podľa ruských zdrojov zomrel 14. decembra 2002 na vnútorné krvácanie vo väznici, kde si odpykával doživotný trest za terorizmus a vraždy, predovšetkým za Kizljar. Radujev sa prihlásil aj k ďalším útokom a bol oddaným stúpencom Dudajeva, s ktorého dcérou sa oženil.
Prvá rusko-čečenská vojna si v rokoch 1994 až 1996 vyžiadala okolo 100.000 obetí. Po vojne získalo Čečensko veľkú mieru samostatnosti, ale miestni vládcovia nedokázali zabrániť vplyvu radikálov a krajina upadla do chaosu. Na jeseň roku 1999 sa začala druhá rusko-čečenská vojna. Kremeľ vtedy obvinil tamojších ozbrojencov z útokov v ruských mestách, pri ktorých zahynulo vyše 300 osôb, a formálnym dôvodom návratu Rusov na Kaukaz bola séria čečenských útokov v Dagestane. Druhá vojna oficiálne skončila v apríli 2009 a vyžiadala si podľa odhadov desiatky tisíc obetí.
Čečenskí povstalci na dosiahnutie svojich cieľov využívali teroristické útoky pomerne často. Akcia z Kizljaru sa podobala obsadeniu nemocnice v ruskom Buďonnovsku skupinou ozbrojencov vedených Šamilom Basajevom v júni 1995. Basajev vtedy tiež žiadal ukončenie bojov v Čečensku a rokovanie ruských predstaviteľov s vtedajším čečenským prezidentom Dudajevom. Únoscovia opustili Buďonnovsk so 150 dobrovoľnými rukojemníkmi, ktorých o deň neskôr prepustili. Podľa Basajeva zabili Rusi pri prvom útoku 70 civilistov, ďalej zahynulo 16 únoscov a vyše sto ruských vojakov. Basajev bol zabitý ruskými silami v júli 2006.
Najväčší masaker sa udial 1. septembra 2004, keď asi 30 pročečenských ozbrojencov vniklo do školy v meste Beslan v Severnom Osetsku a zadržalo 1120 ľudí. Zásah ruských ozbrojených síl si vyžiadal podľa poslednej bilancie 334 obetí z radov rukojemníkov (186 boli deti); zabitých bolo 31 teroristov a 12 príslušníkov špeciálnych síl a zahynulo desať ďalších ľudí. Tento útok riadil tiež Basajev.
