KOLÍN NAD RÝNOM - Harry Flicka (67) nemá na Mikuláša príliš dobré spomienky. "Prišiel k nám čert s vrecom, z ktorého viseli detské nohy. Bolo nás doma päť, všetkých nás zbil metlou tak, že nám na nohách zostali modriny," hovorí. Práve tento zážitok ho motivoval k tomu, aby sám robil veci inak.
Flicka, teraz už masér na dôchodku, robí Mikuláša 36 rokov a bielu bradu nosí po celý rok. Aj napriek tomu sa nedávno vydal na seminár pre Mikulášov, ktorý každoročne organizuje v Kolíne Spolok nemeckej katolíckej mládeže (BDKJ), aby sa priučil niečomu novému. Dlhoročné skúsenosti s hraním Mikuláša má aj zvyšných 54 účastníkov školenia. A práve preto dobre vedia, aké otázky si predstaviteľ Mikuláša v roku 2015 kladie: Smiem ešte deti napomínať? Môžem vôbec ešte predstierať nejakú kalamajku? A predovšetkým: Môžem zájsť aj do utečeneckých zariadení?
Je potrebné pripomenúť, že tu nejde o bodrého chlapíka v červenom kabáte obšitým bielou kožušinou a so špicatou čiapkou, ale o svätého Mikuláša, ktorý má v ruke barlu a na hlave mitru. Reprezentuje teda kresťanskú vieru. Otázka preto znie: Budú moslimovia rozumieť tomu, čo robiím, Chcú vôbec niečo také? Alebo to budú chápať ako pokus o misionárstvo?
Sýrsky utečenec Alex sa chce Nemecku odvďačiť za život: Jeho FOTO z ulice dojalo milióny ľudí
Walter Simon, ktorý Mikuláša robí už 43 rokov, si na túto otázku už odpovedal: Utečencov rozhodne nechce vo svojom domovskom mestečku Kempen am Niderrhein opomenúť. Koniec koncov, sú to vraj práve oni, kto potrebuje darčeky najviac. Katolícky farár v jeho meste v tom ale vidí problém, a tak sa mikulášska besiedka bude konať v evanjelickom spolkovom dome. Postarané je o tlmočníka aj o odvoz autobusom. Päťdesiatšesťročný Bernd Wagner-Ost chce ako Mikuláš navštiviť utečenecké zariadenia v Kolíne nad Rýnom. "Kárať ale Mikuláš tieto deti nesmie. Už tak zažili veľa hrozných vecí, musia preto počuť len pozitívne veci," myslí si.
Vedúca seminára pre Mikulášov Britta Völknerová navrhuje, aby sa tento rok postupovalo úplne inak. "Trebárs by Mikuláš mohol prísť na už prebiehajúcu akciu, všetkým by potriasol rukou a poďakoval sa dobrovoľníkom." Na konci niekoľkohodinovej debaty na seminári je tabuľa popísaná heslami ako "jazyková bariéra" či "nedostatok informácií".
Na záver sa o slovo hlási aj veterán mikulášskych osláv Harry. Spomína, ako kedysi v Duisburgu vošiel do školskej auly, kde sedeli takmer výhradne dievčatá s moslimskou šatkou na hlave. "Najprv som si pomyslel: "Tak tu som zle. Musím preč". Nakoniec som ale zostal a dnes som rád. Bol to jeden z najkrajších výstupov, aké som kedy mal. Deti všetko sledovali s veľkým záujmom. Vedeli, že Mikuláš bol biskup a žil v dnešnom Turecku," hovorí. Po výstupe mu zavolal miestny imám. Stretli sa a zhodli na tom, že obaja veria v jedného Boha. "Spôsob myslenia majú moslimovia rovnaký ako my. Všetci chcú len to, aby sa deti mali dobre," dodáva Flicka.
