MACKAY - Austrálsky fotograf Brenden Borrellini je naozaj unikátnym umelcom. Nie je to spôsobené ani nezvyčajnými kompozíciami, ani šokujúcimi výsledkami práce. Je to tým, že Brenden sa narodil slepý a hluchý. Ak sa pýtate, ako je možné, aby sa venoval niečomu, čo je založené na vlastnom pohľade na realitu, máme pre vás odpoveď.
Brenden na komunikáciu s okolím v súčasnosti využíva pomerne slušné technické vybavenie. Keďže nevidí ani nepočuje, nemôže používať klasickú znakovú reč. Existuje však "špeciálna" verzia, ktorá zahŕňa najmä prácu s jeho dlaňami a prstami.
Ako teda prebieha samotné fotografovanie? „Môžem cítiť zmysel môjho okolia,“ hovorí Brenden, no dodáva: „Ale keď fotím, potrebujem pomôcť s navedením fotoaparátu správnym smerom. Stále je pre mňa ťažké urobiť ten správny záber hneď.“
Dá sa povedať, že Brenden cíti svoje okolie. Vždy si ho prejde a ohmatá, jeho „asistenti“ mu pomáhajú iba v tom, aby jeho fotoaparát nesmeroval príliš nízko či vysoko. Jeho učiteľom je Steve Mayer-Miller, umelecký riaditeľ Crossroad Arts, miestnej organizácie ponúkajúcej príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím v oblasti umenia: „Pracujeme spolu už tri roky, za ten čas som ho naozaj spoznal. Vždy keď vojdeme do miestnosti, Brandon musí vedieť, čo všetko je v nej. Takže začne chodiť a všetkého sa dotýka.“
Prečo je teda jeho „náhodné“ fotenie také zaujímavé? „Brenden vidí veci úplne inak. Má neuveriteľnú predstavivosť. Akoby sa chystal vidieť tie skaly, alebo more, veľmi odlišným spôsobom ako ich vidíme my,“ vysvetľuje jeho učiteľ.
„Stal sa umelcom, stal sa nekontrolovanou osobnosťou. To je pekné a nám sa to páči, ale hlavne je to veľký rozdiel,“ uznáva Brendanovu prácu Mayer-Miller, ktorý robí všetko preto, aby svojmu zverencovi umožnil „vidieť“ plody jeho fantázie. Fotografie mu vždy vytlačia na špeciálnej tlačiarni, ktorá vytvára niečo ako trojrozmerný obraz. Tak má Brendan šancu neustále sa zlepšovať vo svojej najväčšej záľube.
Toto postihnutie predstavovalo v jeho živote mnoho prekážok, ale vďaka tvrdej práci a s pomocou od špeciálnych pedagógov na štátnej škole Cavendish Road v Brisbane, sa stal prvým hluchým a slepým študentom, ktorý dokončil stredoškolské vzdelanie a navštevoval univerzitu. Už v roku 1989 bol celoštátne uznávaným fotografom, získal ocenenie mladý Austrálčan roka za svoje akademické úspechy.
