PALIKIR/PRAHA - Pred 60 rokmi, 1. marca 1954, vykonali Spojené štáty na atole Bikini test termonukleárnej nálože, ktorý niesol kódové označenie Castle Bravo. Sila explózie ďaleko prekonala odhady vedcov a pri žiadnom z ďalších amerických pokusov už nebola prekonaná.
Klasická jadrová puma funguje na princípe štiepenia atómových jadier. V 50. rokoch minulého storočia ale matematik Stanislaw Ulam a fyzik Edward Teller navrhli bombu, ktorej ničivé účinky boli založené naopak na zlučovaní jadier.
Prvú termojadrovú nálož odpálili Spojené štáty v novembri 1952. Aj so všetkou potrebnou infraštruktúrou táto nálož vážila okolo 60 ton a jej funkčnosť závisela na komplikovanom chladiacom systéme Z praktického hľadiska bola teda k ničomu.
Ďalším vývojom sa podarilo zbraň výrazne zmenšiť. Vedci totiž prišli na to, ako palivo bomby, ktorým bol izotop vodíka známy ako deutérium, previesť z tekutej formy do oveľa praktickejšieho pevného stavu. Výsledkom bola pokusná nálož Shrimp, odpálená 1. marca 1954 na atole Bikini v Mikronézii.
Po úvodnom intenzívnom záblesku sa k oblohe zdvihol charakteristický hríbovitý oblak, ktorý narástol až do výšky 40 kilometrov. Sila výbuchu vyhĺbila v krajine kráter o priemere dvoch kilometrov a hĺbke skoro 80 metrov. Následné výpočty stanovili silu explózie na ekvivalent výbuchu 15 miliónov ton trinitrotoluénu. To bolo dvakrát až dvaapolkrát viac, ako vedci očakávali.
Sile explózie zodpovedala, bohužiaľ, tiež množstvu rádioaktívneho spadu, ktorý kvôli silnému vetru kontaminoval široké okolie atolu vrátane dvoch obývaných ostrovov. Časť ich obyvateľov utrpela chorobu z ožiarenia. Neskôr sa u nich objavili ďalšie zdravotné problémy, najmä zvýšený výskyt rakoviny.
