PEKING - Čínska Žltá rieka ročne prinesie stovky mŕtvych tiel, v tretine prípadov sa však nepodarí zistiť, komu patria. Podľa čínskeho denníka Oriental Morning Post sa za posledných 50 rokov len na 80-kilometrovom úseku nad mestom Lan-čou vo vidieckej provincii Kan-su našlo viac ako 10-tisíc plávajúcich mŕtvol.
"Od apríla do septembra tohto roku to bolo priemerne najmenej 20 mŕtvych mesačne," povedal denníku miestny policajt, ktorý si neželal byť menovaný.
"V lete, keď sú záplavy, pripláva oveľa viac tiel. Zažil som dni, kedy som z vody vytiahol viac ako 20 tiel," povedal Wej, súkromný zberač ostatkov, ktorým miestni ľudia hovoria "duchári od Žltej rieky".
Počas niekoľkých posledných rokov už počet mŕtvych tiel stúpa o zhruba 200 až 300 každý rok. To je výrazne viac než dokážu pojať miestne márnice aj mestské financie.
Časť mŕtvych síce tvoria obete záplav, ale podľa štúdie vykonanej pred koncom tisícročia približne 85 percent z nich sú samovrahovia, desať percent obete nehôd všetkého druhu a päť percent obete vrážd. Väčšinou majú medzi 16 a 45 rokmi. Obete vrážd sú obvykle zviazané alebo zaviazané vo vreci, alebo majú jednoducho preťaté hrdlo, napísal denník China Times.
Telá sa často nájdu zapletené do hustej rohože naplavených odpadkov nad priehradou. Ak cez ňu prejdú, potom ich zvyčajne rozsekajú turbíny na kusy. Odpadky plávajúce po rieke sú zdrojom príjmov pre tých, ktorí sa ich zberom, triedením a predajom živia. Ak narazia na telo, ktoré je možné identifikovať, môžu sa tešiť na tučný bonus, ktorý im zaplatia príbuzní mŕtveho.
Jeden z týchto zberačov sa zveril so svojou technikou: "Keď nájdem telo, priviažem ho ku kameňu alebo stromu pri rieke. Keď ho počas troch týždňov nikto neidentifikuje, tak ho pustím naspäť po rieke." Podľa štatistík úradov v Lan-čou sa identifikovať nepodarí zhruba 30 percent naplavených mŕtvol.
Žltá rieka je priamym zdrojom pitnej vody pre mnoho ľudí žijúcich pozdĺž jej brehov a mŕtve telá sú závažným druhom znečistenia. Napriek tomu aj oficiálne úrady v Lan-čou čím ďalej tým častejšie vracajú neidentifikované telá späť do rieky. Ročne ich zhruba 60 pochovajú, ale so stúpajúcimi nákladmi a nedostatkom miest na cintorínoch sa rieka javí ako prijateľnejšie riešenie.
