PERTH - Stredomorské porasty posidonie sú podľa austrálskych vedcov najdlhšie žijúcimi organizmami na Zemi. Ich vek je až 200 tisíc rokov, uvádza sa v správe v časopise PLoS One. Za držiteľa rekordu dlhovekosti bola doteraz považovaná "kráľova lomatia" - 43,6 tisíc rokov starý strom v Tasmánii.
Vzorky posidonie, ktorú prezývajú "Neptúnova tráva", získali odborníci zo štyroch desiatok "vankúšov" pásu dna Stredozemného mora v dĺžke 3600 kilometrov medzi Španielskom a Cyprom. Analýza ich DNA ukázala, že vek rastlín sa pohybuje od stotisíc do dvestotisíc rokov.
Posidonia je síce kvitnúca rastlina, ale množí sa nepohlavne, klonovaním. Rastie na piesku v hĺbke až 35 metrov v trsoch so šiestimi až siedmimi listami so šírkou jeden a dĺžkou až 150 centimetrov. Rastlina vytvára sieť odnoží a koreňov, ktoré mieria dolu do dna i nahor a vytvára tak obrie celky. Korene a pakorene jej umožňujú nielen odolávať morskému prúdeniu, búrkam a zanášaniu bahnom a pieskom, ale aj zhromažďovať zásoby živín.
Napriek svojej mimoriadnej húževnatosti je však posidonia ohrozená pobrežnými stavbami a otepľovaním. "Pomaly sa presúva pred teplejšími vodami k severu, ale ďalej než na južný breh Európy nemôže," upozornil Carlos Duarte zo Západoaustrálskej univerzity.
