LONDÝN - Vedec Dimitar Sasselov z Harvardu prišiel s jednoduchou odpoveďou na otázku, prečo nás ešte nekontaktovali iné mimozemské civilizácie. Je to vraj spôsobené tým, že planéty a život, ak na nich existuje, sú pomerne mladé. V podstate to znamená, že ľudstvo by mohlo byť minimálne v najbližšom vesmíre na špici vývoja.
"Ľudský druh nepatrí k posledným prichádzajúcim na tento žúr. Asi sme skôr medzi tými prvými," citoval server DailyGalaxy Sasselova. Vo svojej novej štúdii vysvetľuje, že hoci od vzniku vesmíru uplynulo 13,9 miliárd rokov, takmer polovica tejto doby bola potrebná na to, aby z hviezdneho vodíka a hélia vzniklo dostatočné množstvo ďalších ťažších prvkov, aby sa mohli sformovať planéty a až na nich život. Stabilné podmienky pre rozvoj života sa tak mohli vytvoriť približne pred siedmimi miliardami rokov.
Enrico Fermi tvrdil, že vzhľadom na vek vesmíru a rýchlosť s akou sa rozvinulo ľudstvo, je pravdepodobné, že vo vesmíre existuje plno vyspelejších civilizácií, ako je tá naša. Avšak nenachádzame žiadne nespochybniteľné stopy, takže vzniká paradox, ktorý môže mať tri rôzne vysvetlenia:
mimozemšťania neexistujú
mimozemšťania existujú, ale doteraz nedošlo ku kontaktu
mimozemšťania existujú a časť ľudstva s nimi komunikuje
Sasselov však kriticky vysvetľuje, že Fermiho paradox vzniká len vtedy, ak uvažujeme o vzniku a rozvoji inteligentného života ako o oveľa kratšom procese, ako je sformovanie vesmíru a následne planét.
Prvý život sa na Zemi podľa doterajších poznatkov vyvinul pred štyrmi miliardami rokov. Vytváranie podmienok pre jeho vznik potom po sformovaní planetárnych systémov zabralo tri až päť miliárd rokov. Mohol tento proces niekde prebiehať rýchlejšie?
Časový priestor tu teoreticky je, ale muselo by všetko prebiehať ideálne, čo nie je skúsenosť Zeme, kde bol život niekoľkokrát zásadne zdecimovaný. Navyše napríklad éra dinosaurov trvala pomerne dlho bez toho, aby viedla k rozvoju technologickej civilizácie.
