PRINCETON – V juhoafrickej bani objavili kilometre pod povrchom hojné hlísty - aj dosiaľ neznáme. Ako prvé mnohobunkovce z tzv. hlbokej podzemnej biosféry.
V časopise Nature to oznámil deväťčlenný medzinárodný tím Tullisa Onstotta z University of Princeton (štát New Jersey, USA). Prvým autorom článku bol Gaetan Borgonie z Ghent University (Belgicko). V tíme boli ešte vedci z JAR, Holandska a Nórska.
Podzemná biosféra na súši i pod morským dnom zahŕňa množstvo druhov jednobunkových organizmov, prevažne baktérií a archeónov. Dosiaľ sa však predpokladalo, že vysoká teplota a deficity energie, kyslíka a priestoru tam vylučujú prežitie mnohobunkovcov.
Tullis Onstott s kolegami však vo vode, vypĺňajúcej puklinu 0,9-3,6 kilometra pod povrchom v juhoafrickej zlatej bani Beatrix, objavil hlísty – vrátane jedného dosiaľ neznámeho druhu v hĺbke 1,3 kilometra. Pomenovali ho Halicephalobus mephisto.
Vedci niekoľkými nezávislými testami overili, že hlísty puklinu obývajú skutočne dlhodobo a nedostali sa tam historicky nedávnou kontamináciou pri banskej činnosti.
Všetky objavené hlísty sú dlhé nanajvýš pol milimetra. Dobre znášajú vysoké teploty, pričom sa rozmnožujú nepohlavne. Živia sa najmä baktériami z podzemnej biosféry, formou akéhosi spásania bakteriálnych biofilmov, pokrývajúcich povrch hornín na stenách pukliny.
Ide o významný príspevok k poznaniu hlbokej podzemnej biosféry, pojmu, ktorý sa vo vede zaviedol iba pred približne dvoma desaťročiami. Podľa viacerých kvalifikovaných odhadov sa môže súhrnná biomasa podzemnej biosféry vyrovnať biomase nadzemnej.
Nový objav ukazuje, že podzemné ekosystémy sú zložitejšie, než sa myslelo. Má to tiež dôsledky pre pátranie po prípadnom podpovrchovom živote na iných telesách slnečnej sústavy, osobitne na planétach a z nich na Marse.
