LISABON/BRUSEL - Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová vo štvrtok podporila výzvu talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, aby Únia vystupovala jednotne v otázke rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Predseda Európskej rady António Costa zároveň oznámil, že lídri členských štátov budú o zastupovaní Únie na takýchto rokovaniach diskutovať na budúco týždňovom neformálnom summite v írskom Dubline. Situáciu sledujeme online.
Naživo z Ukrajiny
ONLINE
9:02 „Viac sa mi páčia sny o budúcnosti než dejiny minulosti.“ Thomas Jefferson
Bojové straty na strane Ruska od 24. februára 2022 do 6. novembra 2026.
8:40 Španielsko poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 490 miliónov dolárov, uviedol Zelenskyj. Volodymyr Zelenskyj počas účasti na 30. iberoamerickom summite uviedol, že finančné prostriedky pomôžu posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu v čase, keď ruské útoky intenzívne ničia ukrajinskú dopravnú a energetickú infraštruktúru.
8:30 Počet obetí ruských leteckých útokov na Komyšuvachu v Záporožskej oblasti stúpol na 42.
Dňa 2. novembra zasiahli ruské bomby školu, v ktorej sa zhromaždili miestni obyvatelia, aby si prevzali humanitárnu pomoc. Väčšinu obetí tvorili civilisti. Medzi mŕtvymi sú aj dvaja záchranári a štyria policajti, ktorí prišli pomáhať po prvom útoku. Len v júli Rusko zhodilo na Ukrajinu viac ako 8 300 navádzaných leteckých bômb. V rokoch 2022 až 2024 pritom medzinárodné spoločnosti, ktoré naďalej podnikali v Rusku, zaplatili na daniach viac ako 60 miliárd dolárov štátu, ktorý financuje výrobu a nasadzovanie týchto bômb.
8:00 Ruská armáda dnes zaútočila na zariadenie na skladovanie energie v ukrajinskej Kyjevskej oblasti a na nákladnú loď v čiernomorskom prístave Odesa, uviedlo ruské ministerstvo obrany na Telegrame s tým, že oba objekty boli využívané na vojenské účely. Moskva tiež podľa agentúry Reuters hlási, že terčom ukrajinského útoku sa stal priemyselný podnik na juhu Ruska. V priemyselnom podniku v meste Afipskij v ruskom krasnodarskom kraji prepukol požiar po dronovom údere, uviedli miestne úrady na Telegrame. V Afipskom sa nachádza ropná rafinéria.
7:26 Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že dohoda o ukončení ruskej vojny na Ukrajine sa blíži a mohla by sa podľa neho týkať nielen Ukrajiny, ale celej Európy. Trump novinárom podľa tlačových agentúr tiež povedal, že sa dnes v Bielom dome stretol s vyslancom ruského prezidenta Vladimira Putina Kirillom Dmitrijevom, o obsahu schôdzky ale hovoriť odmietol. So zástupcami Ukrajiny, ktorí dnes Biely dom navštívili tiež, sa podľa svojich slov nestretol.
"Bude to dohoda. Bude to veľká dohoda a bude sa týkať nielen Ukrajiny.. 2000. Dokonca by som mohol povedať, že by sa mohla týkať celej Európy. Bude to veľká, krásna dohoda a všetci budú nadšení," povedal Trump novinárom v Bielom dome. Dodal, že urovnanie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou je veľmi blízko. Agentúra AFP označila jeho vyjadrenie za "záhadné". "Nemôžem vám povedať, o čom sme spolu hovorili," uviedol iba k stretnutiu s Dmitrijevom.
6:49 Ukrajinské sily údajne zaútočili na ropnú rafinériu, pričom na juhu Ruska hlásili výbuchy. V noci na 6. novembra vypukol požiar v ruskej ropnej rafinérii po útoku ukrajinských dronov, ktorý vyvolal požiare a výbuchy na viacerých miestach južného Ruska, informovali monitorovacie kanály.
Meloniová v liste adresovanom Costovi vyzvala, aby sa Únia do decembrového summitu v Bruseli rozhodla, kto ju bude zastupovať na prípadných rokovaniach o ukončení ruskej agresie na Ukrajine. Upozornila, že ak EÚ nebude v tejto otázke hovoriť jednotne, môže v rokovacom procese stratiť svoj význam. „Mali by sme zostať jednotní a jasne povedať, že veci, ktoré si želá Rusko, si vyžadujú aj rozhodnutie na európskej úrovni. Ak budeme jednotní pri vysielaní tohto posolstva, potom sa s nami skutočne bude počítať,“ povedala Kallasová v Lisabone, kde sa stretla s portugalským ministrom zahraničných vecí Paulom Rangelom.
Costa v reakcii na list talianskej premiérky uviedol, že Európa musí konať koordinovane, jednotne a rozhodne. Zdôraznil, že EÚ musí byť zapojená do diskusií, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť Európy a budúcnosť Ukrajiny. „Účasť EÚ musí byť zorganizovaná tak, aby mohla vyslať jasný a jednotný signál, hájiť svoje záujmy a podporovať Ukrajinu,“ zdôraznil. Záujmy Únie však musia podľa Costu zastupovať jej inštitúcie v súlade so zakladajúcimi zmluvami. „Ako viete, túto otázku som už niekoľkokrát nastolil v rámci našich diskusií medzi vedúcimi predstaviteľmi,“ dodal s tým, že o tejto téme sa bude hovoriť aj na neformálnom summite EÚ v Dubline o týždeň. Hlavnou témou zasadnutia však bude umelá inteligencia a jej vplyv na európske hospodárstvo a spoločnosť.
Meloniová požadovala, aby sa o európskom vyjednávačovi a jeho mandáte diskutovalo už v Dubline a rozhodnutie následne prijali lídri na decembrovom zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Podľa nej by tomu mali predchádzať konzultácie s Britániou, Nórskom a ďalšími partnermi. Denník The Telegraph v októbri s odvolaním sa na nemenované zdroje informoval, že medzi možných kandidátov na hlavného európskeho vyjednávača s ruským prezidentom Vladimirom Putinom patria český prezident Petr Pavel, fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre a samotná Meloniová.