Veľký zvrat vo vojne na Ukrajine: Zelenskyj urobil obrovský ústupok Putinovi! Niečo za to chce

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je pripravený podporiť dohodu, ktorá by zastavila boje na súčasnej frontovej línii. Vyhlásil to v stredu 21. októbra v rozhovore pre americkú televíziu Fox News. Podľa jeho slov by zmrazenie vojenských operácií mohlo byť prvým krokom k ukončeniu vojny s Ruskom. Kyjev však zároveň požaduje bezpečnostné záruky od Spojených štátov a európskych spojencov, aby sa zabránilo opakovaniu ruskej agresie.

Zelenskyj súhlasí so zastavením bojov

Ukrajinský prezident dostal v relácii Fox & Friends otázku, či by prijal mierovú dohodu, ktorá by zmrazila súčasnú frontovú líniu a Ukrajine ponechala kontrolu nad približne tromi štvrtinami jej územia. Zelenskyj odpovedal kladne a vysvetlil, že zastavenie bojov považuje za realistický spôsob, ako otvoriť cestu k mieru.

„Áno, teraz musíme situáciu zmraziť. Myslím si, že je to skutočný spôsob, ako ukončiť túto vojnu,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že ide o prímerie, teda zastavenie zabíjania, ktoré presadzuje aj americký prezident Donald Trump. „Zmraziť a zastaviť. To je minimum, ktoré dnes od Ruska potrebujeme,“ zdôraznil.

Jeho vyjadrenia priniesla priamo televízia Fox News, ktorá zverejnila aj podrobnosti rozhovoru.

Zmrazenie frontovej línie by znamenalo, že ruské a ukrajinské jednotky by zostali na svojich súčasných pozíciách a zastavili vojenské operácie. Takýto krok však sám osebe neznamená, že by Ukrajina právne uznala ruskú okupáciu svojho územia alebo sa vzdala nárokov na jeho obnovenie. Budúci štatút okupovaných oblastí by zostal predmetom ďalších rokovaní.

Kyjev žiada záruky od USA a Európy

Zelenskyj zdôraznil, že zastavenie paľby musí byť spojené s dôveryhodnými bezpečnostnými zárukami. Bez nich by podľa jeho slov hrozilo, že Rusko využije prímerie na prípravu ďalšej vojenskej ofenzívy.

„Potom sa, samozrejme, obrátime na prezidenta a na Európanov a požiadame o bezpečnostné záruky,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Vysvetlil, že obyvatelia Ukrajiny potrebujú istotu, že sa nevráti okupácia, agresia ani zabíjanie.

Ako uviedla agentúra AFP, ukrajinský líder považuje zastavenie bojov na aktuálnej frontovej línii za možný začiatok diplomatického procesu. Jeho cieľom by však musela byť dohoda, ktorá poskytne Ukrajine dlhodobú bezpečnosť.

Práve otázka bezpečnostných záruk patrí medzi najväčšie prekážky mierového riešenia. Kyjev opakovane upozorňuje, že samotné zastavenie bojov bez mechanizmov na odstrašenie ďalšieho útoku by nemuselo zabezpečiť trvalý mier.

Americký vyslanec rokoval s Putinom

Zelenského vyjadrenia prišli v čase intenzívnych diplomatických kontaktov medzi Washingtonom, Kyjevom a Moskvou. Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff sa v utorok 20. októbra stretol so Zelenským v nórskom Osle. Nasledujúci deň rokoval v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ukrajinský prezident označil rozhovory s Witkoffom za produktívne a vyjadril nádej, že americká iniciatíva pomôže obnoviť rokovania o ukončení vojny.

Podľa agentúry Reuters Zelenskyj podporil trojstranné rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi. Zdôraznil pritom, že Kyjev musí byť priamym účastníkom každého procesu, v ktorom sa rozhoduje o budúcnosti krajiny.

„Vždy som hovoril, že sme otvorení rokovaniam v akomkoľvek formáte a o akejkoľvek téme. Mám len jednu prosbu: nehovorte o nás bez nás,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň uviedol, že by bolo vhodné, keby sa na rokovaniach podieľali aj európske krajiny. Európa totiž zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní vojenskej pomoci, bezpečnostných záruk aj pri budúcej obnove Ukrajiny.

Rusko pripustilo obnovenie rokovaní

Po stredajšom stretnutí Putina s Witkoffom sa objavili aj signály z Moskvy. Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov oznámil, že Putin v zásade súhlasil s obnovením trojstranných mierových rokovaní sprostredkovaných Spojenými štátmi.

Podľa ruských predstaviteľov by sa rokovania mohli obnoviť v novembri. Ich predmetom by malo byť aj budúce bezpečnostné usporiadanie Ruska a Ukrajiny.

Zelenskyj následne novinárom povedal, že Kyjev podporuje americký návrh uskutočniť rokovania vyjednávacích tímov čo najskôr, ideálne najneskôr začiatkom novembra. Ako informoval Reuters, ukrajinská strana dostala od Američanov informáciu, že Moskva takýto formát podporuje.

„Podporujeme akékoľvek návrhy na prímerie, ukončenie vojny, energetické prímerie aj humanitárne iniciatívy,“ uviedol Zelenskyj.

Konkrétny termín schôdzky však zatiaľ nebol potvrdený. Rovnako nie je jasné, či sú obe bojujúce strany pripravené priblížiť svoje postoje v najspornejších otázkach.

Mier zostáva neistý

Zelenského ochota zastaviť boje na súčasnej frontovej línii predstavuje možný východiskový bod diplomatických rokovaní. Neznamená však, že sa Kyjev vzdal svojich územných nárokov alebo že už existuje dohoda s Moskvou.

Rusko naďalej kontroluje približne pätinu medzinárodne uznávaného ukrajinského územia vrátane Krymu, ktorý anektovalo v roku 2014. Moskva zároveň dlhodobo presadzuje územné a bezpečnostné požiadavky, ktoré Ukrajina odmieta.

Rozhodujúce preto bude, či sa podarí dosiahnuť dohodu o zastavení paľby a následne vytvoriť systém bezpečnostných záruk, ktorý by zabránil obnoveniu bojov. Dôležitá bude aj ochota Ruska pristúpiť na prímerie bez ďalších územných ústupkov zo strany Kyjeva.

Zelenskyj tak otvoril dvere možnosti zmrazenia frontu, no cesta k skutočnému mieru zostáva otvorenou otázkou. Samotné zastavenie bojov by mohlo priniesť úľavu miliónom ľudí, konečné riešenie vojny však bude závisieť od výsledkov rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a ich medzinárodnými partnermi.