Obrovská potupa USA: Ukrajinské drony ich šokovali! Zničili 70 percent ich tankov

Ukrajinskí vojaci pomohli americkej armáde odhaliť vážne slabiny v ochrane obrnených jednotiek pred bezpilotnými lietadlami. Počas medzinárodného cvičenia Combined Resolve 26-07 v nemeckom Bavorsku tvorili zásahy dronmi a delostreleckou paľbou navádzanou pomocou dronov približne 70 percent simulovaných strát americkej obrnenej brigády v úvodnej fáze výcviku. Na strane cvičného protivníka pôsobili aj skúsení ukrajinskí operátori, ktorí využívali taktiku osvedčenú počas vojny proti Rusku. Američania však dokázali na situáciu reagovať a po úprave postupov podiel takýchto strát výrazne znížili.

Ukrajinci si vyskúšali boj proti americkým tankom

Cvičenie sa uskutočnilo na jar 2026 vo výcvikovom priestore Hohenfels v Bavorsku. Jeho hlavnou úlohou bolo preveriť pripravenosť 3. obrnenej brigády 1. jazdeckej divízie americkej armády, známej pod prezývkou Greywolf. Proti nej stáli jednotky simulujúce nepriateľské sily, ktorých súčasťou boli aj príslušníci ukrajinského 412. pluku bezpilotných systémov Nemesis.

Ukrajinskí operátori priniesli do cvičenia skúsenosti z reálnych bojov, v ktorých drony slúžia na prieskum, priame útoky aj navádzanie delostrelectva. Ich úlohou bolo pomôcť vytvoriť čo najrealistickejšie podmienky moderného bojiska. Američania sa tak stretli s protivníkom, ktorý dokázal priebežne sledovať pohyb jednotiek a rýchlo reagovať na odhalené ciele.

Podrobnosti zverejnil veliteľ brigády plukovník Michael Ziegelhofer spolu s ďalšími šiestimi dôstojníkmi v odbornom časopise americkej armády Military Review. Ich hodnotenie ukazuje, že bezpilotné lietadlá zásadne ovplyvnili priebeh cvičenia a prinútili americké jednotky prehodnotiť viaceré zaužívané postupy.

Až 70 percent simulovaných strát

V úvodných dňoch cvičenia tvorili zásahy dronmi a delostrelectvom navádzaným pomocou bezpilotných lietadiel približne 70 percent simulovaných strát americkej brigády. Neznamená to, že Ukrajinci zničili 70 percent amerických tankov alebo vyradili rovnaký podiel vojakov. Údaj vyjadruje podiel tohto spôsobu boja na celkových stratách zaznamenaných počas výcviku.

Nešlo pritom o skutočné obete ani o zničenú vojenskú techniku. Účinky útokov sa vyhodnocovali prostredníctvom výcvikových systémov a rozhodcov. Výsledky však poskytli veliteľom dôležité informácie o tom, ako by ich jednotky mohli obstáť proti protivníkovi využívajúcemu veľké množstvo dronov.

Podľa amerických dôstojníkov sa počas približne desaťdňovej bojovej fázy výcviku odohralo viac ako 750 kontaktov s nepriateľskými dronmi. Tie vyhľadávali ciele, sledovali presuny techniky a umožňovali simulované útoky na americké pozície. Jednotky sa preto museli vyrovnať s prostredím, v ktorom ich protivník mohol takmer nepretržite pozorovať zo vzduchu.

Problém mali aj moderné rušičky

Americká brigáda mala k dispozícii zariadenia elektronického boja určené na rušenie nepriateľských dronov. Niektoré dokázali vytvoriť ochrannú zónu s dosahom približne dva kilometre. Ich účinnosť však obmedzovala potreba rozmiestňovať ich na konkrétnych stanovištiach. Pri presune jednotiek bolo nutné zariadenia premiestňovať, čím vznikali obdobia zvýšenej zraniteľnosti.

Ďalšou komplikáciou boli drony ovládané prostredníctvom optického vlákna. Tie nevyužívajú bežné rádiové spojenie medzi operátorom a lietadlom, takže proti nim tradičné rádiové rušenie nefunguje rovnakým spôsobom. Americkí vojaci tak zistili, že ani moderné elektronické systémy nedokážu zabezpečiť úplnú ochranu.

Podľa odborného portálu Defence Blog sa preto brigáda musela vrátiť aj k základným pravidlám maskovania a pohybu v teréne. Jednotky začali dôslednejšie využívať prirodzené krytie, rozptyľovať techniku a vyhýbať sa predvídateľným trasám. Význam získala schopnosť rýchlo opustiť pozíciu po spozorovaní nepriateľského dronu.

Američania dokázali straty výrazne znížiť

Zmeny priniesli výsledky už počas cvičenia. Podľa hodnotenia amerických dôstojníkov sa podiel simulovaných strát spôsobených dronmi a nimi navádzanou paľbou do konca tretieho dňa znížil pod 30 percent. Protivník pritom nepoľavil vo svojej aktivite. Rozhodujúce bolo, že americkí vojaci začali dôslednejšie dodržiavať nové postupy ochrany a presunov.

Zvýšená opatrnosť však priniesla aj nevýhody. Jednotky museli obmedzovať používanie niektorých komunikačných a lokalizačných systémov, aby znížili riziko odhalenia. V určitých situáciách to znamenalo menší prehľad o polohe vlastných síl a náročnejšiu koordináciu operácií.

Výrazne sa skomplikovalo aj zásobovanie. Presuny paliva, munície a ďalšieho materiálu trvali približne dvojnásobne dlhšie, než sa pôvodne plánovalo. Zásobovacie vozidlá totiž museli využívať kryté alebo menej predvídateľné trasy, aby sa vyhli pozornosti nepriateľských dronov. Cvičenie tak ukázalo, že ochrana pred bezpilotnými lietadlami môže výrazne spomaliť aj jednotky, ktoré samy nie sú priamo napadnuté.

Do protiútoku nasadili viac ako 700 dronov

Američania sa však neobmedzili iba na obranu. V ďalšej fáze cvičenia získala brigáda podporu experimentálneho 3. práporu 504. výsadkového pešieho pluku, ktorý sa zameriaval na využívanie bezpilotných systémov. Spoločne nasadili viac ako 700 dronov určených na prieskum, vyhľadávanie cieľov a podporu útočných operácií.

Pomocou ďalších dronov, ktoré slúžili na retransmisiu signálu, dokázali predĺžiť dosah mnohých bezpilotných lietadiel približne na 25 až 40 kilometrov. Americká brigáda tak získala lepší prehľad o protivníkovi a dokázala efektívnejšie koordinovať útoky.

Podľa analýzy amerických dôstojníkov sa brigáde napokon podarilo uskutočniť dva úspešné prielomy cez obranné postavenia cvičného protivníka. Drony pritom pomáhali odhaľovať veliteľské stanovištia, systémy protivzdušnej obrany a ďalšie dôležité ciele. Výsledok ukázal, že bezpilotné lietadlá nemusia byť iba hrozbou pre obrnené jednotky, ale pri správnom nasadení môžu výrazne zvýšiť aj ich útočné schopnosti.

Ukrajina mení pohľad na modernú vojnu

Skúsenosti z cvičenia potvrdzujú význam zmien, ktoré priniesla ruská invázia na Ukrajinu. Obe bojujúce strany využívajú drony vo veľkom rozsahu na prieskum, útoky a navádzanie delostrelectva. Ich rozšírenie obmedzuje možnosť nepozorovane sústreďovať techniku a presúvať väčšie vojenské formácie.

Ukrajinská armáda pritom vyvinula množstvo postupov, ktoré vznikali priamo na bojisku. Operátori sa naučili kombinovať lacnejšie útočné drony s prieskumnými systémami a delostrelectvom. Takáto spolupráca umožňuje rýchlejšie vyhľadávať a zasahovať ciele, než bolo bežné pri tradičných spôsoboch vedenia boja.

Americká armáda preto čoraz viac využíva ukrajinské skúsenosti pri výcviku vlastných jednotiek. Cieľom nie je jednoducho kopírovať všetky postupy z ukrajinského frontu, ale prispôsobiť sa prostrediu, v ktorom sú bezpilotné lietadlá všadeprítomnou súčasťou bojových operácií.

Znamená to koniec tankov?

Výsledky cvičenia opäť otvorili otázku budúcnosti obrnených jednotiek. Moderné tanky stoja milióny dolárov, zatiaľ čo niektoré útočné drony možno vyrobiť za zlomok ich ceny. Aj relatívne lacná zbraň tak môže ohroziť podstatne drahšiu vojenskú techniku.

To však neznamená, že tanky stratili význam. Obrnené vozidlá naďalej poskytujú palebnú silu, ochranu posádky a schopnosť obsadzovať a kontrolovať územie. Ich nasadenie však musí byť čoraz tesnejšie prepojené s prieskumnými dronmi, elektronickým bojom, protivzdušnou obranou a ďalšími ochrannými opatreniami.

Cvičenie v Hohenfelse preto nemožno označiť za skutočnú porážku americkej armády. Išlo o výcvik, ktorého cieľom bolo odhaliť slabiny a pripraviť vojakov na nové hrozby. Najdôležitejším poznatkom nie je samotných 70 percent simulovaných strát, ale schopnosť americkej brigády poučiť sa z nich a ešte počas cvičenia zmeniť spôsob boja. Výsledky zároveň potvrdzujú, že skúsenosti ukrajinských operátorov dronov majú pre západné armády mimoriadnu hodnotu.