KYJEV – Do médií unikol ruský dokument, ktorý odhaľuje desivý scenár útokov na ukrajinské mestá počas nadchádzajúcej zimy. Obsahuje zoznam 60 strategických cieľov aj presné výpočty zbraní potrebných na ochromenie dodávok elektriny, vody a tepla.
Ukrajinu môže čakať mimoriadne náročná zima. Investigatívni novinári projektu Schémy (Schemes), ktorý patrí pod Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, získali dokument opisujúci spôsob, akým by ruské ozbrojené sily mohli ochromiť energetickú a komunálnu infraštruktúru krajiny. Materiál z augusta 2026 obsahuje zoznam 60 kľúčových objektov, výpočty potrebnej munície aj odhady následkov rozsiahlych útokov. V prípade naplnenia takéhoto scenára by milióny ľudí mohli zostať bez elektriny, kúrenia a vody práve v období najväčších mrazov.
Dokument získali novinári zo zdrojov v ukrajinských ozbrojených silách a zverejnili ho 8. októbra. Jeho obsah zodpovedá informáciám, ktoré ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ predstavil európskym partnerom počas septembrového rokovania v Paríži. Materiál rozdeľuje zamýšľané útoky do štyroch oblastí: výroba a distribúcia elektriny, zásobovanie vodou, kanalizačné systémy a vykurovanie. Autori pritom počítajú nielen s vyradením veľkých elektrární, ale aj s poškodením zariadení, od ktorých závisí každodenný život obyvateľov.
Až 90 percent elektriny môže zmiznúť
Jedným z najznepokojujúcejších zistení sú výpočty týkajúce sa troch veľkých miest – Kyjeva, Charkova a Odesy. Podľa dokumentu by zásahy do vybraných častí ich energetických sietí mohli obmedziť dodávky elektriny až o 90 percent. Takýto výpadok by nezasiahol iba domácnosti, ale aj nemocnice, verejnú dopravu, vodárne a ďalšie služby nevyhnutné na fungovanie miest.
Na zozname prioritných lokalít sa nachádzajú aj Dnipro, Záporožie, Mykolajiv, Cherson, Poltava, Černihiv, Kryvyj Rih, Čerkasy, Kropyvnyckyj, Ľvov, Vinnycia a Ivano-Frankivsk. Dokument sa osobitne venuje aj zariadeniam pri západnej hranici Ukrajiny, cez ktoré krajina prijíma elektrinu z európskej energetickej sústavy. Ich vyradenie by mohlo obmedziť možnosti nahrádzať výpadky domácej výroby dovozom.
Práve prepojenia s európskymi sieťami sú pre Ukrajinu dôležité najmä po opakovaných ruských útokoch na elektrárne a rozvodne. Dokument počíta s poškodením vysokonapäťových zariadení a ďalších prvkov prenosovej sústavy. Neznamená to však, že by uvedené následky boli nevyhnutné – ide o odhady autorov materiálu, nie o výsledok uskutočnených útokov.
Na zozname sú dokonca aj jadrové elektrárne
Mimoriadne znepokojivá je zmienka o troch jadrových elektrárňach, ktoré zostávajú pod ukrajinskou kontrolou. Ide o Juhoukrajinskú, Rivnenskú a Chmeľnyckú jadrovú elektráreň. Ruský dokument sa podľa investigatívcov zameriava na možnosti vyradenia zariadení zabezpečujúcich prenos elektriny z týchto elektrární do siete.
Materiál pri jednom takomto zariadení počíta s použitím dvoch balistických rakiet Iskander. Novinári však upozorňujú, že jeho autori hodnotia jadrové elektrárne predovšetkým z hľadiska ich energetického významu. Možným radiačným následkom útokov sa dokument podrobne nevenuje, čo vyvoláva ďalšie otázky o bezpečnostných rizikách takéhoto scenára.
Okrem jadrových elektrární sa na zozname nachádza desať veľkých vodných elektrární, tepelné elektrárne, teplárne, rozvodne, kotolne či čerpacie stanice. Zámer opísaný v dokumente tak nespočíva iba vo výpadkoch elektriny. Poškodenie viacerých systémov súčasne by mohlo obyvateľov pripraviť aj o pitnú vodu, vykurovanie a fungujúcu kanalizáciu.
Stovky dronov, rakety aj letecké bomby
Ruskí analytici podľa zistení projektu Schémy vypočítali aj množstvo zbraní potrebných na vyradenie jednotlivých objektov. Materiál pracuje so stovkami útočných dronov, desiatkami balistických rakiet a riadenými leteckými bombami. Pri každom type zariadenia rozlišuje, aké zbrane by mohli byť použité v závislosti od vzdialenosti a požadovaného účinku.
Rakúsky vojenský analytik a plukovník Markus Reisner v rozhovore pre nemecký denník Bild označil uvedené výpočty za realistické z pohľadu vojenského plánovania. Zároveň upozornil, že množstvo naplánovanej munície nemožno automaticky zamieňať s počtom úspešných zásahov. Ukrajinská protivzdušná obrana a elektronické rušenie totiž môžu časť útočiacich zbraní zneškodniť.
Dokument obsahuje aj upozornenie, že útoky na vykurovacie zariadenia v blízkosti obytných oblastí môžu spôsobiť civilné obete. Podľa investigatívcov však táto poznámka nemení celkové zameranie materiálu, ktorého výpočty sledujú predovšetkým rozsah možného poškodenia infraštruktúry.
Odborníci upozorňujú na dôležitý rozdiel
Hoci dokument pôsobí ako podrobný návod na rozsiahle ničenie, odborníci oslovení investigatívcami zdôrazňujú zásadnú skutočnosť. Nejde o operačný rozkaz, ktorý by určoval konkrétne termíny útokov a jednotky poverené ich vykonaním. Materiál je skôr analytickým podkladom, ktorý vyčísľuje potrebu zbraní a opisuje možné účinky ich použitia.
Oleksandr Charčenko, riaditeľ ukrajinského Centra pre výskum energetického priemyslu, uviedol, že podobné dokumenty sa objavujú už od roku 2023. Podľa neho môžu slúžiť na predstavenie vojenského zámeru vysokopostaveným predstaviteľom Ruska. Ich existencia sama osebe nedokazuje, že všetky uvedené ciele budú skutočne napadnuté.
Ani pôvod dokumentu nie je úplne objasnený. Získaná kópia neobsahuje mená autorov, chýbajú v nej niektoré strany a jej metadáta boli upravené. Nie je preto možné nezávisle určiť, kto materiál vypracoval ani komu bol v ruskom vedení predložený.
Prvé útoky už zasiahli objekty zo zoznamu
Obavy však posilňuje skutočnosť, že niektoré zariadenia uvedené v dokumente sa už stali terčmi ruských útokov. Počas rozsiahleho bombardovania Kyjeva a okolia na prelome 29. a 30. septembra boli zasiahnuté dve teplárne v hlavnom meste a jedna tepelná elektráreň v Kyjevskej oblasti. Všetky tri objekty sa podľa investigatívcov nachádzajú aj v získanom materiáli.
Ukrajinský minister energetiky Denys Šmyhaľ už v septembri upozornil európskych partnerov na ruské plány útočiť na energetiku. Podľa jeho vyjadrenia obsahovali spravodajské podklady mimoriadne podrobné výpočty potrebných zbraní. Rusko sa k samotnému dokumentu verejne nevyjadrilo, no Kremeľ svoje útoky na ukrajinskú infraštruktúru opakovane označuje za odvetu za údery na ruskom území.
Najnovšie zistenia prichádzajú v čase, keď Ukrajina pokračuje v opravách poškodených elektrární a posilňovaní energetickej bezpečnosti pred zimou. Riziko rozsiahlych výpadkov zostáva vážne, no konkrétny priebeh ďalších ruských útokov nemožno predpovedať. Uniknutý dokument predovšetkým ukazuje, aké následky pre civilné obyvateľstvo ruskí plánovači vo svojich výpočtoch zvažovali.
