KYJEV – Vojna na Ukrajine sa môže v najbližších mesiacoch dostať do rozhodujúcej fázy. Zahraniční vojenskí analytici upozorňujú na blížiacu sa zimu, ktorá môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj konfliktu aj šance na prímerie.
Po viac ako štyroch a pol rokoch ruskej invázie sa objavujú nové úvahy o tom, kedy by sa mohli zastaviť boje na Ukrajine. Niektorí odborníci pripúšťajú, že významný zlom môže prísť už počas zimy 2026/2027 a na jar budúceho roka by sa mohli vytvoriť podmienky na ukončenie najintenzívnejšej fázy vojny.
Neznamená to však, že existuje dohoda o konkrétnom termíne mieru. Analytici hovoria o možnom scenári, ktorého naplnenie závisí od situácie na bojisku, hospodárskeho tlaku aj ochoty Moskvy a Kyjeva rokovať.
Rozhodnúť môže najbližšia zima
Východoeurópsky analytik Andreas Umland v rozhovore pre nemecký denník Tagesspiegel pripustil, že Kremeľ sa môže pokúsiť dosiahnuť rozhodujúci výsledok ešte pred jarou 2027.
„Počas tejto zimy sa pravdepodobne rozhodne o mnohých veciach,“ uviedol odborník.
Podľa Umlanda existujú náznaky, že ruské vedenie mení stratégiu. Po neúspechu pôvodného plánu na rýchle ovládnutie Ukrajiny sa Moskva roky spoliehala na postupné vyčerpávanie ukrajinskej armády a hospodárstva.
Teraz sa však môže pokúsiť výrazne zvýšiť tlak na civilné obyvateľstvo prostredníctvom útokov na energetickú infraštruktúru.
Cieľom by podľa analytikov mohlo byť oslabenie schopnosti ukrajinských miest fungovať počas zimných mesiacov a vytvorenie tlaku na politické vedenie krajiny.
Umland upozornil, že Rusko má zároveň vlastné dôvody usilovať sa o skoršie rozhodnutie. Jeho ekonomiku zaťažujú západné sankcie aj ukrajinské útoky na ropné a energetické zariadenia.
Ruský plán: Pripraviť mestá o elektrinu a teplo
Rakúsky vojenský historik a dôstojník Markus Reisner predpokladá, že ruské ozbrojené sily sa v nasledujúcich týždňoch pokúsia izolovať veľké ukrajinské mestá a narušiť ich zásobovanie elektrickou energiou.
V rozhovore pre nemecký portál Focus upozornil, že Rusko už výrazne zintenzívnilo vzdušné útoky na Kyjev a ďalšie veľké mestá.
Terčom sú okrem vojenských objektov aj elektrárne, rozvodné siete, dopravné uzly a ďalšia infraštruktúra nevyhnutná na fungovanie civilného života.
Podľa Reisnera je rastúca intenzita bojov paradoxne aj jedným z dôvodov, prečo by sa mohli zvýšiť šance na zastavenie paľby.
„Paradoxne je v dôsledku rastúcej eskalácie vojny šanca na prímerie väčšia než kedykoľvek predtým,“ povedal.
Vysvetlil, že obe strany čelia rastúcim stratám a nákladom, ktoré nemožno znášať neobmedzene dlho.
Ak sa ani jednej z nich nepodarí dosiahnuť rozhodujúci vojenský úspech, môže sa zvýšiť záujem o rokovania.
Putin chce zlomiť odpor Ukrajincov
Vojenský analytik Gustav Gressel upozorňuje, že systematické bombardovanie civilnej infraštruktúry môže byť súčasťou širšej ruskej stratégie.
Podľa jeho hodnotenia sa Moskva snaží vyvolať medzi obyvateľmi nespokojnosť s pokračovaním vojny a oslabiť podporu vlády prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ruské vedenie by tak mohlo dúfať, že obyvatelia pod tlakom výpadkov elektriny, kúrenia a neustálych útokov začnú požadovať ústupky.
Doterajšie prieskumy však takýto scenár jednoznačne nepodporujú.
Ako pripomenul denník Tagesspiegel, podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu zo záveru leta až 77 percent respondentov uviedlo, že Ukrajina by mala pokračovať v odpore aj v prípade ďalších rozsiahlych ruských útokov na energetickú infraštruktúru.
Analytici preto upozorňujú, že ruské bombardovanie nemusí priniesť očakávaný politický výsledok.
Ukrajina má tri vážne problémy
O tom, či by sa boje mohli zastaviť do jari 2027, rozhodne aj schopnosť Ukrajiny pokračovať v obrane.
Plukovník vo výslužbe Wolfgang Richter, spolupracovník Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku, v rozhovore pre Focus pomenoval tri hlavné slabiny Kyjeva.
Prvou je nedostatok systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany spolu s potrebnou muníciou. Druhou sú obmedzené personálne rezervy ukrajinskej armády.
Tretím problémom je financovanie štátu.
Ukrajina potrebuje rozsiahlu zahraničnú pomoc nielen na vedenie vojny, ale aj na zabezpečenie základného fungovania verejných služieb.
Richter upozornil, že pokračovanie bojov závisí od personálnej, materiálnej a finančnej odolnosti krajiny.
Zároveň však zdôraznil, že samotné vyčerpanie jednej strany automaticky neznamená uzavretie mierovej dohody.
Ani Rusko nie je v dobrej kondícii
Rastúce problémy má aj Moskva.
Rusko vynakladá obrovské prostriedky na udržanie početného vojska, výrobu zbraní a dopĺňanie strát na fronte.
Podľa Richtera vysoké náklady na nábor vojakov a udržiavanie vojenských jednotiek čoraz výraznejšie zaťažujú štátny rozpočet.
Rusko zároveň čelí inflácii, problémom so zásobovaním pohonnými hmotami a postupnému vyčerpávaniu zásob staršej vojenskej techniky.
Ukrajinské dronové útoky na rafinérie a ďalšie energetické zariadenia zvyšujú tlak na ruské hospodárstvo.
Napriek tomu nie je isté, že ekonomické problémy prinútia Kremeľ v krátkom čase ustúpiť.
Denník Tagesspiegel upozornil, že vysoké plánované ruské výdavky na obranu v roku 2027 môžu naznačovať aj prípravu Moskvy na pokračovanie dlhodobého konfliktu.
Najnovší vývoj: Washington aj Moskva hovoria o patovej situácii
Do úvah o možnom zlome vstúpili vo štvrtok 8. októbra aj nové diplomatické vyjadrenia.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas návštevy Portugalska označil vojnu na Ukrajine za nebezpečnú patovú situáciu.
Podľa agentúry Reuters zdôraznil, že Spojené štáty chcú pomôcť dosiahnuť trvalé a spravodlivé riešenie konfliktu.
„Radi by sme videli vyrokované urovnanie tejto vojny, ktoré bude trvalé, udržateľné a spravodlivé. A práve o to sa budeme naďalej usilovať,“ vyhlásil Rubio.
Zároveň varoval, že pokračujúca eskalácia môže viesť k rozšíreniu konfliktu aj mimo územia Ruska a Ukrajiny.
Osobitne upozornil na riziko sabotážnych operácií v susedných členských štátoch NATO.
Na Rubiove slová následne reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Podľa ruských tlačových agentúr Moskva s americkým hodnotením vojny ako patovej situácie súhlasí.
Peskov zároveň uviedol, že cestu k ukončeniu bojov musia nájsť diplomati.
Rusko však podľa neho nemá záujem o čiastkové riešenia ani o dočasné prímerie bez širšej politickej dohody.
V Miami sa chystajú ďalšie rokovania
Novým impulzom pre diplomatické úsilie majú byť rokovania amerických a ukrajinských predstaviteľov.
Podľa informácií agentúry Reuters sa v piatok 9. októbra majú v Miami stretnúť americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner so zástupcami Ukrajiny.
Cieľom rokovaní má byť diskusia o nových návrhoch na ukončenie vojny a hľadanie spoločného postupu.
Americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa v posledných týždňoch snaží obnoviť diplomatické rozhovory, ktoré zatiaľ nepriniesli zásadný prielom.
Kremeľ však zároveň odmietol, že by sa v najbližšom čase pripravovalo spoločné stretnutie Putina, Zelenského a Trumpa.
Výsledok rokovaní preto zostáva neistý.
Prečo mier stále nie je na dosah?
Najväčšou prekážkou zostávajú zásadné rozdiely medzi požiadavkami Moskvy a Kyjeva.
Rusko trvá na územných nárokoch a požaduje, aby Ukrajina nevstúpila do NATO.
Kyjev odmieta právne uznať ruskú anexiu svojich území a požaduje bezpečnostné záruky, ktoré by zabránili ďalšej invázii.
Ukrajinskí predstavitelia zároveň opakovane upozorňujú, že prímerie bez dostatočných záruk by Rusku mohlo poskytnúť čas na obnovenie vojenských síl.
Rozdiel preto existuje aj medzi možným zastavením bojov a skutočným ukončením vojny.
Dočasné prímerie môže vzniknúť skôr než komplexná mierová dohoda, ktorá by vyriešila územné otázky a budúce bezpečnostné usporiadanie.
Jar 2027 ako možný termín, nie istota
Odhady analytikov naznačujú, že nadchádzajúca zima môže výrazne ovplyvniť vývoj vojny.
Rusko sa podľa nich môže pokúsiť zvýšiť tlak na Ukrajinu rozsiahlymi útokmi na energetickú infraštruktúru. Ukrajina sa zase snaží oslabovať ruské vojenské a hospodárske kapacity údermi na strategické objekty.
Ak sa vyčerpávanie oboch strán prehĺbi, môže to vytvoriť priaznivejšie podmienky na rokovania o prímerí.
Jar 2027 však nie je potvrdeným termínom ukončenia vojny. Ide o jeden z možných scenárov, o ktorom hovoria zahraniční odborníci.
Najbližšie mesiace tak môžu byť rozhodujúce nielen pre situáciu na bojisku, ale aj pre to, či sa diplomatické úsilie podarí premeniť na konkrétnu dohodu.
