MOSKVA/JEREVAN – Rusko vyslalo ďalšie ostré varovanie krajine, ktorá sa desaťročia považovala za jedného z jeho najbližších spojencov. Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vyhlásil, že Arménsko môže dopadnúť ako Ukrajina. Jeho slová prichádzajú v čase, keď sa Jerevan čoraz výraznejšie vzďaľuje od Moskvy a pripravuje ďalšie kroky smerom k Európskej únii.
Medvedev sa k situácii na južnom Kaukaze vyjadril v rozhovore pre iránsku štátnu televíziu IRIB. Video z rozhovoru následne zverejnil aj na ruskej platforme Max.
Jeho odkaz Arménsku bol jednoznačný.
„Súčasné arménske vedenie považovalo za správne zmeniť smer svojho rozvoja. Som presvedčený, že ani to nepovedie k ničomu dobrému. Najhoršie, čo sa môže Arménsku stať, je jeho premena na novú Ukrajinu,“ vyhlásil Medvedev.
Rovnaké znenie jeho výroku priniesla ruská RBC aj arménske médiá.
Moskva obviňuje Západ
Medvedev zároveň tvrdil, že západné krajiny sa snažia „testovať pevnosť“ vzťahov medzi Moskvou a Jerevanom.
Ako ďalší príklad uviedol Gruzínsko. Podľa jeho interpretácie Západ v minulosti lákal Tbilisi do NATO, čo nakoniec viedlo ku konfliktu, hoci Gruzínsko sa členom Aliancie nestalo.
Ide o ruskú interpretáciu udalostí. V auguste 2008 vypukla rusko-gruzínska vojna po prudkej eskalácii konfliktu okolo separatistických regiónov Južné Osetsko a Abcházsko. Ruské jednotky následne zostali v oboch regiónoch, ktorých nezávislosť Moskva uznala.
Medvedev tvrdí, že podobný tlak Západu teraz smeruje na Arménsko.
Arménsko sa približuje k Európskej únii
Napätie medzi Moskvou a Jerevanom má konkrétne pozadie.
Arménsky parlament už v marci 2025 prijal zákon, ktorým krajina oficiálne deklarovala začatie procesu smerujúceho k vstupu do Európskej únie.
Premiér Nikol Pašinjan potom v auguste tohto roka oznámil ďalší krok.
Arménsko sa podľa neho začne pripravovať na podanie formálnej žiadosti o členstvo v EÚ. Až po reakcii Bruselu a vytvorení konkrétnej cestovnej mapy chce vláda otázku členstva predložiť občanom v referende.
„V blízkej budúcnosti pravdepodobne tento proces začneme,“ povedal Pašinjan v parlamente.
Takýto vývoj Moskva sleduje s rastúcou nevôľou.
Rusko upozorňuje, že Arménsko nemôže dlhodobo súčasne smerovať do EÚ a zostať plnohodnotným členom Eurázijskej hospodárskej únie, ktorú vedie Moskva. Kremeľ argumentuje predovšetkým rozdielnymi obchodnými, colnými a regulačnými pravidlami oboch blokov.
Rusko už nie je „strategický partner“
Rozkol siaha ešte hlbšie.
Pašinjan koncom augusta otvorene povedal, že po udalostiach posledných rokov už existujú dôvody, prečo Rusko neoznačovať za strategického partnera Arménska.
Jerevan Moskve vyčíta, že Rusko ani Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) neposkytli Arménsku očakávanú pomoc počas stretov s Azerbajdžanom.
„Ako môžeme po udalostiach zo septembra 2022 hovoriť o strategickom partnerstve?“ pýtal sa Pašinjan.
Arménsko svoju účasť v ODKB zmrazilo a na aktivitách vojenskej aliancie vedenej Ruskom sa nezúčastňuje. Formálne z nej však zatiaľ nevystúpilo.
Pašinjan už povedal, že Jerevan svoju činnosť v organizácii obnovovať neplánuje. Kremeľ reagoval tým, že ak Arménsko členstvo už nepovažuje za potrebné, môže sa rozhodnúť vystúpiť.
Ruskí vojaci však z Arménska neodchádzajú
Napriek prudkému ochladeniu vzťahov zostáva medzi oboma krajinami významné vojenské spojenie.
V arménskom meste Gjumri sa nachádza ruská 102. vojenská základňa.
Pašinjan len pred niekoľkými týždňami zdôraznil, že jeho vláda jej odchod nepožaduje.
„Nikdy, ani raz, som nenastolil otázku stiahnutia ruskej 102. vojenskej základne z Arménska,“ vyhlásil premiér v parlamente. Podľa neho takúto požiadavku nevzniesol ani žiadny iný predstaviteľ jeho vlády.
Vzťahy Jerevanu s Moskvou sa teda menia, ale nejde o úplné prerušenie väzieb.
Medvedev použil slová, ktoré v regióne rezonujú
Práve preto je formulácia o „novej Ukrajine“ mimoriadne citlivá.
Rusko vo februári 2022 spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu po rokoch konfliktu, ktorý sa začal ruskou anexiou Krymu a bojmi na Donbase v roku 2014.
Moskva pritom dlhodobo prezentuje približovanie postsovietskych krajín k západným štruktúram ako bezpečnostnú hrozbu. Medvedev teraz podobný slovník použil voči Arménsku práve v okamihu, keď Jerevan zrýchľuje približovanie k Európskej únii.
Samotný Medvedev nepovedal, že Rusko pripravuje vojenský útok na Arménsko. Jeho vyjadrenie o možnosti premeny krajiny na „novú Ukrajinu“ je preto potrebné uvádzať ako politické varovanie a prirovnanie, nie ako oznámenie konkrétnej ruskej vojenskej operácie.
Arménsko medzitým vo svojom kurze pokračuje. Pašinjan vo svojom augustovom prejave otvorene priznal, že približovanie k EÚ vyvoláva v Rusku obavy, zároveň však zmenu arménsko-ruských vzťahov označil za prirodzený proces.
O tom, kam až sa Jerevan od Moskvy vzdiali, má napokon podľa jeho predstavy rozhodnúť aj arménska verejnosť v budúcom referende.
