VARŠAVA – Poľskou nemocnicou otriasa prípad úmrtia onkologickej pacientky, ktorá takmer dva dni čakala na prijatie na oddelenie. Jej rodina opisuje nedôstojné podmienky a žiada odpovede na otázku, či zdravotníci urobili všetko pre jej záchranu.
Pani Maria prišla 22. júla do Vojvodskej nemocnice na ulici Lutycka v poľskej Poznani. Trpela niekoľkodňovými hnačkami, vracaním a horúčkou, pričom bola dehydrovaná. Jej zdravotný stav bol mimoriadne komplikovaný aj preto, že od marca bojovala s mnohopočetným myelómom, zhubným ochorením kostnej drene, a podstupovala chemoterapiu.
O prípade podrobne informovala poľská Gazeta Wyborcza, ktorá získala svedectvo syna pacientky a informácie zo zdravotnej dokumentácie.
Namiesto nemocničnej izby sklad s pokazenými prístrojmi
Ochorenie už pred hospitalizáciou spôsobilo žene ochrnutie dolnej časti tela a výrazne obmedzilo pohyblivosť jej rúk. Bola odkázaná na pomoc iných ľudí, no podľa syna Artura ešte pred príchodom do nemocnice normálne komunikovala, rozprávala sa s rodinou a žartovala.
Na urgentnom príjme ju zdravotníci zaradili do kategórie ESI 3, ktorá označuje naliehavý, ale v danom momente stabilný stav. Pre podozrenie na infekčné ochorenie ju umiestnili do izolácie.
Podľa rodiny však išlo o miestnosť, ktorá vôbec nepripomínala priestor určený pre ťažko chorého človeka.
„V praxi to bola malá miestnosť slúžiaca ako sklad, o čom svedčil aj nápis na dverách,“ opísal Artur pre Gazetu Wyborczu.
Vnútri sa podľa jeho slov nachádzali deky, pokazené dokovacie stanice a ďalšie nepoužívané zdravotnícke zariadenia. Nad lôžkom visela skrinka s rozbitým sklom.
Miestnosť údajne nemala okno, dostatočné vetranie ani signalizačné zariadenie, ktorým by pacientka mohla privolať sestru. Chýbal dokonca aj stolík, na ktorý by jej bolo možné položiť pohár vody.
Na nedôstojné podmienky, v ktorých sa žena nachádzala, upozornil aj poľský portál Onet.
Syn sledoval, ako sa matkin stav zhoršuje
Maria mala podľa rodiny ležať na tvrdom vyšetrovacom lehátku bez antidekubitného matraca, hoci bola čiastočne ochrnutá.
Čas plynul a jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval.
Syn tvrdí, že matka prestávala reagovať na okolie, začínala blúzniť a mala čoraz vážnejšie príznaky. Rodina si všimla výrazne zrýchlený pulz, studené končatiny a modrasté pery.
Podľa Artura sa príbuzní opakovane obracali na zdravotníkov, pretože mali obavy, že sa situácia stáva kritickou. Zároveň tvrdí, že pacientka nebola nepretržite monitorovaná a objavili sa aj problémy so zabezpečením žilového prístupu.
„Videli sme, že sa mamin stav zhoršuje, pretože sme s ňou strácali kontakt a začínala blúzniť,“ povedal syn pre Gazetu Wyborczu.
Rodina je presvedčená, že reakcia na tieto varovné príznaky nebola dostatočná. Či zdravotníci skutočne pochybili, však zatiaľ nebolo preukázané.
Nemocnica potvrdila presne 46 hodín a 22 minút
Na voľné miesto na internom oddelení čakala pacientka až do 24. júla.
Nemocnica časový údaj nespochybňuje.
„Pacientka zostala na urgentnom príjme jeden deň, 22 hodín a 22 minút, teda spolu 46 hodín a 22 minút,“ uviedla podľa portálu Newsmax Polska poverená hovorkyňa nemocnice Anna Konieczka.
Podľa vedenia zariadenia sa pobyt predĺžil preto, že na príslušnom oddelení nebolo voľné lôžko, ktoré by zároveň umožňovalo potrebnú izoláciu pacientky.
Keď sa miesto napokon uvoľnilo, zdravotníci ju presunuli na interné oddelenie. Lekár tam jej stav vyhodnotil ako mimoriadne kritický.
Žene podali infúzne roztoky, antibiotiká, kyslík a noradrenalín, liek používaný okrem iného na podporu krvného tlaku pri závažnom obehovom zlyhávaní.
Následne ju museli zaintubovať a previezť na jednotku intenzívnej starostlivosti.
Nasledujúce ráno zomrela.
Podrobnosti o záverečnej fáze hospitalizácie priniesli aj poľský denník Fakt a regionálna televízia TVP Poznań.
Syn sa obrátil na prokuratúru
Artur ešte v deň matkinej smrti informoval o prípade prokuratúru. Jeho cieľom je zistiť, či lekárska starostlivosť zodpovedala vážnosti zdravotného stavu pacientky.
Syn pritom zdôrazňuje, že nechce bez dôkazov obviňovať konkrétnych lekárov alebo zdravotné sestry zo smrti svojej matky.
Žiada však preveriť, či bola pacientka správne sledovaná, či personál včas rozpoznal zhoršovanie jej stavu a či mala dostať intenzívnejšiu liečbu skôr.
Dôležitou otázkou sú aj podmienky, v ktorých musela ako ochrnutá onkologická pacientka čakať na nemocničné lôžko.
Poľské médiá informujú, že okolnosti úmrtia preverujú orgány činné v trestnom konaní.
Nemocnica pochybenie odmieta
Vedenie Vojvodskej nemocnice v Poznani sa voči výhradám rodiny ohradilo.
Zariadenie tvrdí, že diagnostika aj liečba zodpovedali klinickému stavu pacientky a že jej bola poskytovaná potrebná zdravotná starostlivosť.
Dlhý pobyt na urgentnom príjme nemocnica vysvetľuje nedostatkom vhodných lôžok a nevyhnutnosťou izolovať pacientku pre podozrenie na infekciu.
Podľa nemocnice samotná dĺžka čakania neznamená, že žena zostala bez zdravotnej pomoci.
Medzi vyjadreniami rodiny a nemocnice tak existuje zásadný rozpor, ktorý bude potrebné objasniť analýzou zdravotnej dokumentácie, výpoveďami zdravotníkov a prípadnými znaleckými posudkami.
Zatiaľ nie je preukázané, že 46-hodinové čakanie priamo spôsobilo smrť pacientky. Maria trpela závažným onkologickým ochorením a do nemocnice prišla už s výraznými zdravotnými ťažkosťami.
Prípad však otvoril otázku, či nemocnica dokázala včas reagovať na jej zhoršujúci sa stav a zabezpečiť jej primerané podmienky počas hospitalizácie.
