NEW YORK - Bola tak opitá a pod vplyvom drog, že nedokázala súhlasiť so sexom. Napriek tomu sa jej prípad spočiatku nedostal pred súd. Obvinenia zo sexuálneho násilia na Cornellovej univerzite v USA vyvolali búrlivú diskusiu o zákonoch, ktoré podľa kritikov nedostatočne chránia ľudí neschopných dať súhlas po požití alkoholu či drog.
Prípad bývalej študentky prestížnej Cornellovej univerzity v americkom štáte New York otvoril citlivú otázku: dokáže človek pod vplyvom alkoholu alebo drog ešte slobodne a vedome súhlasiť so sexuálnym kontaktom? Spor zároveň poukázal na rozdiel medzi tým, ako spoločnosť vníma súhlas, a tým, čo musia vyšetrovatelia a prokurátori preukázať podľa platných zákonov.
Prípad predpokladaného hromadného znásilnenia na elitnej Cornellovej univerzite z roku 2024 pobúril širokú spoločnosť. Bývalá študentka univerzity v civilnej žalobe okrem iného tvrdí, že ju v roku 2024 zdrogovali, napadli a znásilnili siedmi členovia študentského bratstva Chi Phi v priestoroch spolku na kampuse školy po tom, čo ju prinútili šnupať ketamín, fajčiť marihuanu a piť alkohol v takom množstve, až stratila schopnosť reagovať. Žena tvrdí, že bola v takom stave, že nemohla dať súhlas so sexuálnym kontaktom.
Sporná hranica medzi opitosťou a súhlasom
Podľa BBC spočíva problém v tom, ako newyorská legislatíva posudzuje stav človeka, ktorý sa opil alebo užil drogy dobrovoľne. Samotná skutočnosť, že človek požil alkohol či omamné látky, totiž automaticky neznamená, že ho zákon považuje za nespôsobilého súhlasiť so sexom.
Kritici hovoria o takzvanej medzere v zákone týkajúcej sa dobrovoľnej intoxikácie. Upozorňujú, že ak sa človek dostane do stavu, keď nedokáže vedome rozhodovať alebo komunikovať svoj nesúhlas, okolnosť, že alkohol či drogy užil dobrovoľne, by nemala rozhodovať o tom, či môže byť chránený pred sexuálnym násilím. Zároveň však platí, že opitosť sama osebe nie je automatickým dôkazom znásilnenia. Rozhodujúce sú konkrétne okolnosti a schopnosť človeka v danom momente dať platný súhlas.
V Spojených štátoch každá štvrtá študentka vysokej školy uviedla, že zažila vynútený sexuálny kontakt alebo sexuálny kontakt, s ktorým nemohla súhlasiť. Vyplýva to zo štúdie Asociácie amerických univerzít z roku 2020, ktorá zahŕňala 33 inštitúcií.
Vyšetrovanie sa opäť otvorilo
V prípade študentky prokuratúra pôvodne trestné obvinenia nevzniesla. Miestny prokurátor Matthew Van Houten sa odvolával na okolnosti uvedené v jej skoršej výpovedi a na požiadavky vyplývajúce z platnej legislatívy.
Po podaní žaloby a následnej vlne kritiky sa však prípad opäť dostal do centra pozornosti. Guvernérka štátu New York Kathy Hochulová oznámila, že vyšetrovanie prevezme generálna prokurátorka štátu Letitia Jamesová. Prípad má byť predložený veľkej porote, ktorá posúdi, či existujú dôvody na vznesenie obvinení. Hochulová zároveň podporila zmenu legislatívy. Podľa nej by dobrovoľné požitie alkoholu alebo drog nemalo slúžiť ako ospravedlnenie sexuálneho násilia.
Ženy v online kampani #IAmJaneDoe chránia identitu obete
Pseudonym „Jane Doe“ sa v americkom právnom systéme bežne používa na ochranu identity osoby. Podporné správy s označením #IAmJaneDoe (Ja som Jane Doe) sa na sociálnych sieťach vo veľkej miere šíria od chvíle, keď politický komentátor Michael Tracey požiadal ľudí, aby mu pomohli nájsť bývalú študentku Cornellovej univerzity. „Uvidíme, či má niekto dostatok odvahy na to, aby zverejnil meno tejto Jane Doe, aby sme všetci mohli posúdiť dôveryhodnosť jej výpovede a jej právnikov, keďže v jej žalobe sa bez váhania uvádza menom a hanobí sedem jej spolužiakov ako páchateľov hromadného znásilnenia,“ napísal na svojom profile s takmer 350.000 sledovateľmi. „Ak náhodou viete, kto je táto 'Jane Doe' z Cornellovej univerzity, ozvite sa mi a rád zverejním jej meno a identifikačné údajne,“ dodal neskôr.
V rámci tohto symbolického gesta ženy zverejňujú na internete príspevky, v ktorých tvrdia, že sú danou obeťou hromadného znásilnenia na prestížnej univerzite, pričom sa tak snažia sťažiť pokusy identifikovať obeť a bránia právo obetí sexuálneho násilia na zachovanie anonymity. „On (Tracey) sa snaží odhaliť jej identitu, nedovolíme mu to. Ja som Jane Doe“ uviedla žena vo videu na TikToku, ktoré má viac než štyri milióny pozretí.
Zákony sa v jednotlivých štátoch líšia
Podľa informácií agentúry AP patrí New York medzi 19 amerických štátov, v ktorých zákony spájajú právne posúdenie mentálnej nespôsobilosti spôsobenej intoxikáciou s tým, či človek alkohol alebo drogy užil dobrovoľne.
Niektoré ďalšie štáty už svoje zákony upravili. Minnesota zmenila legislatívu v roku 2021, Michigan v roku 2023 a Texas v roku 2025. Cieľom zmien bolo odstrániť rozdiel medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou intoxikáciou pri posudzovaní toho, či bol človek schopný súhlasiť so sexuálnym kontaktom.
Aj v New Yorku sa opakovane objavili návrhy na zmenu zákona. Ich podporovatelia chcú, aby sa väčší dôraz kládol na skutočný stav človeka a na to, či druhá osoba vedela alebo mala vedieť, že nie je schopný dať súhlas. Návrhy však majú aj odporcov. Niektorí právnici upozorňujú, že pojmy opisujúce nespôsobilosť rozhodovať môžu byť nejednoznačné a ich uplatňovanie by mohlo viesť k rozdielnym výkladom. Diskusia tak pokračuje: ako čo najlepšie chrániť ľudí pred sexuálnym násilím a zároveň zachovať jasné pravidlá pre trestné konanie.
Čo znamená súhlas?
Samotná konzumácia alkoholu či drog neznamená, že človek automaticky stráca schopnosť súhlasiť so sexom. Rovnako však platí, že predchádzajúci flirt, návšteva večierka ani dobrovoľné pitie alkoholu neznamenajú automatický súhlas so sexuálnym kontaktom. Kľúčové je, či človek dokáže urobiť vedomé a slobodné rozhodnutie. Ak je natoľko intoxikovaný, že túto schopnosť stratil, jeho stav nemožno zamieňať so súhlasom.
