IRKUTSK – Smrť iba 28-ročnej pracovníčky ruského protimorového inštitútu vyvolala na Sibíri mimoriadne opatrenia a množstvo otázok. Daria Šipilovová zomrela po prudko sa rozvíjajúcom zápale pľúc, pričom nezávislé médiá tvrdia, že sa mohla nakaziť morom po nehode pri práci s nebezpečným patogénom. Ruský hygienický úrad to však popiera. Takmer 200 ľudí skončilo pod zdravotným dohľadom a karanténne opatrenia zaviedli vo viacerých nemocniciach.
Daria Šipilovová pracovala ako laborantka v Irkutskom vedecko-výskumnom protimorovom inštitúte Sibíri a Ďalekého východu.
Inštitúcia sa zaoberá práve mimoriadne nebezpečnými infekčnými ochoreniami vrátane moru.
Mladá žena bola 29. septembra prijatá do nemocnice v meste Šelechov neďaleko Irkutska s príznakmi vážneho zápalu pľúc.
Jej zdravotný stav sa prudko zhoršoval. Napriek liečbe v noci na 2. októbra zomrela. Mala iba 28 rokov.
Rozbila skúmavku s pôvodcom moru?
Krátko po jej smrti sa začali objavovať znepokojujúce informácie.
Nezávislé regionálne médium Ľudia Bajkalu podľa The Insider zistilo, že Šipilovová mala 25. septembra počas práce v laboratóriu rozbiť skúmavku obsahujúcu pôvodcu moru.
Išlo o baktériu Yersinia pestis.
Krátko nato sa podľa týchto informácií začala cítiť zle a o štyri dni neskôr ju sanitka odviezla do nemocnice.
The Insider uviedol, že žene následne diagnostikovali pľúcnu formu moru.
Podobný priebeh udalostí opísal aj ruský odborný portál Medvestnik, podľa ktorého Šipilovová pracovala s baktériou Yersinia pestis a po nehode sa u nej rozvinula ťažká pneumónia.
Ruské úrady hovoria niečo iné
Oficiálna verzia je však úplne odlišná.
Ruský hygienický úrad Rospotrebnadzor 4. októbra oznámil, že Šipilovová mala „pneumóniu neznámej etiológie“.
Úrad zároveň tvrdí, že vyšetrenia v jej organizme neodhalili mikroorganizmy spojené s jej profesionálnou činnosťou.
A poprel aj samotnú laboratórnu nehodu.
Podľa Rospotrebnadzoru v Irkutskom protimorovom inštitúte nedošlo k žiadnej mimoriadnej udalosti pri práci s patogénnymi mikroorganizmami.
Čo teda presne spôsobilo smrteľný zápal pľúc 28-ročnej ženy, ruské úrady zatiaľ verejne nevysvetlili.
Takmer 200 ľudí pod dohľadom
Reakcia zdravotníkov bola napriek tomu rozsiahla.
Po smrti Šipilovovej bolo podľa nezávislých médií identifikovaných približne 200 ľudí, ktorí s ňou mohli prísť do kontaktu.
The Insider s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že do izolácie bolo umiestnených približne 200 ľudí. REN TV uvádzala 189 hospitalizovaných.
Irkutský gubernátor Igor Kobzev oznámil, že sledovaní ľudia nemajú príznaky a ich testy boli negatívne.
Do Irkutska zároveň pricestovala šéfka Rospotrebnadzoru a hlavná ruská hygienička Anna Popovová.
Regionálne úrady zvolali mimoriadne zasadnutie protiepidemickej komisie pre podozrenie na výskyt „obzvlášť nebezpečnej infekcie“.
Karanténa vo viacerých nemocniciach
Opatrenia sa neobmedzili iba na ľudí, ktorí prišli so Šipilovovou priamo do kontaktu.
Nezávislé médium Ľudia Bajkalu informovalo, že karanténu zaviedli vo viacerých zdravotníckych zariadeniach v Irkutsku.
Podľa Meduzy išlo o mestské klinické nemocnice číslo 1, 3 a 10, Ivanovo-Matrjoninskú detskú nemocnicu a najmenej jednu pôrodnicu.
Preventívne opatrenia prijal dokonca aj veľký závod na výrobu hliníka v Šelechove. Jeho vedenie zaviedlo pre zamestnancov nosenie ochranných rúšok.
Rospotrebnadzor napriek tomu tvrdí, že epidemiologická situácia v Irkutskej oblasti, Irkutsku a Šelechove zostáva stabilná.
Objavila sa aj verzia o pracovnej ceste
Okolo prípadu sa objavilo viacero protichodných verzií.
Niektoré ruské kanály pôvodne tvrdili, že sa Šipilovová mohla nakaziť počas pracovnej cesty v susednom Burjatsku.
Tamojší gubernátor Alexej Cydenov však vyhlásil, že žena do Burjatska necestovala a v republike nie sú známe ohniská moru.
Zároveň však povedal, že podľa informácií, ktoré mal k dispozícii, žena v Irkutskej oblasti zomrela na mor.
Jeho vyjadrenie tak stojí v rozpore s neskorším stanoviskom Rospotrebnadzoru.
Čo je pľúcny mor
Mor spôsobuje baktéria Yersinia pestis. Pľúcna forma patrí k najnebezpečnejším podobám ochorenia, pretože môže prechádzať z človeka na človeka prostredníctvom respiračných kvapôčok pri blízkom kontakte.
Ochorenie môže postupovať veľmi rýchlo. Medzi príznaky patria horúčka, slabosť, bolesť hlavy a prudko sa rozvíjajúci zápal pľúc sprevádzaný dýchavičnosťou a bolesťou na hrudníku.
Pri včasnom nasadení antibiotík je mor liečiteľný.
Práve preto by potvrdenie pľúcneho moru u pracovníčky špecializovaného laboratória bolo epidemiologicky mimoriadne závažnou udalosťou.
Definitívna príčina smrti stále nie je známa
Prípad tak zostáva zahalený protichodnými informáciami.
Nezávislé médiá identifikovali zosnulú ako 28-ročnú Dariu Šipilovovú a s odvolaním sa na svoje zdroje tvrdia, že pred ochorením rozbila skúmavku s pôvodcom moru.
Rospotrebnadzor však tvrdí presný opak: laboratórna nehoda sa podľa neho nestala, patogény súvisiace s prácou ženy sa v jej tele nepotvrdili a oficiálne mala pneumóniu neznámeho pôvodu.
Isté zatiaľ je, že jej smrť spustila rozsiahle protiepidemické opatrenia, zdravotný dohľad nad stovkami ľudí a karanténu v nemocniciach.
Čo presne 28-ročnú laborantku zabilo, zostáva podľa najnovšieho oficiálneho stanoviska nevysvetlené.
Epidemiológ spochybňuje verziu o rozbitej skúmavke
Známy ruský epidemiológ Michail Favorov medzitým upozornil, že medializovaná verzia o nákaze po rozbití skúmavky nemusí byť taká jednoduchá. Pracovníci protimorových laboratórií podľa neho manipulujú s nebezpečnými patogénmi v špeciálnych ochranných oblekoch a samotné rozbitie skúmavky by preto nemalo automaticky viesť k infekcii.
Za pozornosť podľa neho stojí aj skutočnosť, že do Irkutska osobne pricestovala šéfka Rospotrebnadzoru Anna Popovová. Favorov označil situáciu za „absolútne desivú“ a vyjadril pochybnosť, či sa verejnosť dozvie všetky okolnosti prípadu. Ide však o jeho hodnotenie – ruské úrady naďalej tvrdia, že k laboratórnej nehode s nebezpečným patogénom nedošlo.
V uliciach sa objavili ľudia v ochranných oblekoch
Nervozitu medzi obyvateľmi Šelechova zároveň zvýšili viditeľné protiepidemické opatrenia. Podľa Euronews ľudia v meste zaznamenali osoby v ochranných oblekoch, rúškach a rukaviciach, pričom ochranné masky mali rozdávať aj v miestnych materských školách.
Opatrenia kontrastujú s ubezpečovaním Rospotrebnadzoru, že epidemiologická situácia v oblasti zostáva stabilná. Samotná existencia preventívnych opatrení však ešte nepotvrdzuje, že Šipilovová zomrela na mor.
Prípad už sledujú aj Spojené štáty
Nejasnosti okolo smrti mladej vedkyne už prekročili hranice Ruska. Situáciu v Irkutskej oblasti pozorne sledujú aj Spojené štáty. Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí potvrdil, že Washington vie o správach o podozrení na smrteľný prípad pľúcneho moru a vývoj monitoruje spolu s Centrami pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a ďalšími federálnymi inštitúciami.
Biely dom podľa Axios zároveň vyhodnocuje možné ďalšie kroky. Americká diplomacia vyzvala ruské úrady, aby o prípade „rýchlo a otvorene poskytovali presné informácie“. Washington pritom upozorňuje, že mnohé okolnosti smrti Darie Šipilovovej zatiaľ neboli potvrdené.
