MOSKVA – Svet vstupuje do nebezpečného obdobia a ďalšie vojenské konflikty sú veľmi pravdepodobné. Ruský prezident Vladimir Putin to vyhlásil počas rozsiahleho vystúpenia na Valdajskom fóre. Zároveň predpovedal ústup dominancie Západu a tvrdil, že práve s jej koncom sa situácia vo svete začne postupne zlepšovať. Vo svojom prejave opäť obvinil západné krajiny z rozpútavania konfliktov a varoval, že pri súčasnej eskalácii nemožno vylúčiť ani použitie jadrových zbraní.
Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil vo štvrtok 1. októbra na plenárnom zasadnutí 23. ročníka medzinárodného diskusného klubu Valdaj.
Témou tohtoročného stretnutia bola „Zodpovednosť za budúcnosť: hranice možného alebo neobmedzené možnosti?“.
Putin venoval veľkú časť svojho vystúpenia meniacej sa rovnováhe síl vo svete.
Podľa ruského prezidenta ľudstvo vstupuje do úplne novej reality a súčasné medzinárodné usporiadanie čakajú zásadné zmeny.
Ďalšie vojny považuje za veľmi pravdepodobné
Putin otvorene pripustil, že najbližšie obdobie nemusí byť pokojné.
„V blízkej budúcnosti je pokračovanie medzinárodných konfliktov veľmi pravdepodobné,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters.
Svet podľa neho prechádza obdobím, v ktorom sa mení politická, ekonomická aj vojenská rovnováha.
Ruský prezident však zároveň tvrdí, že z dlhodobého hľadiska očakáva opačný vývoj.
„Situácia sa bude postupne meniť k lepšiemu,“ povedal.
Podmienkou má byť podľa neho postupný koniec toho, čo označuje za západnú hegemóniu.
Západ podľa Putina stráca svoje postavenie
Putin vo svojom prejave tvrdil, že skutočný politický a ekonomický vplyv západných krajín vo svete postupne klesá.
Podľa neho sa formuje multipolárny svet, v ktorom budú mať väčšie slovo krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Západ sa podľa Putina bude musieť s touto realitou zmieriť a naučiť sa spolupracovať s krajinami, ktoré Moskva označuje ako „svetovú väčšinu“.
Tvrdil tiež, že po rozpade Sovietskeho zväzu západné krajiny nadobudli pocit, že môžu pravidlá medzinárodného systému určovať podľa vlastných záujmov.
Ako jeden z príkladov opäť uviedol bombardovanie Juhoslávie silami NATO v roku 1999 bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
„Ak to môže jeden, potom to môžu aj všetci ostatní,“ argumentoval Putin.
Varoval pred bodom, z ktorého nebude návratu
Jedna z najvážnejších častí Putinovho vystúpenia sa týkala vojenskej eskalácie.
Ruský prezident vyhlásil, že v medzinárodnej politike sa dnes podľa neho porušujú dovtedy rešpektované tabu.
Za nebezpečné označil najmä presvedčenie štátov, že môžu eskaláciu stále kontrolovať.
„Môžeme si byť istí, že tieto zbrane nikdy nebudú použité? Samozrejme, že nie,“ povedal v súvislosti s jadrovými zbraňami.
Putin následne varoval, že moment, keď už nebude možné vývoj zvrátiť, môže podľa neho prísť veľmi rýchlo a neočakávane.
Spomenul aj Kaliningrad
Putin reagoval aj na diskusie o možnosti izolácie ruskej Kaliningradskej oblasti, ktorá leží medzi Poľskom a Litvou.
Putin pritom výslovne nevylúčil ani použitie jadrových zbraní. V prípade priameho útoku na Rusko vrátane Kaliningradu by podľa neho Moskva mohla siahnuť po všetkých zbraniach, ktoré má k dispozícii.
Tvrdil, že Moskva nikoho jadrovými zbraňami nezastrašuje, ale reaguje na hrozby namierené proti Rusku.
Pri priamom útoku na ruské územie vrátane Kaliningradu by podľa neho vznikla otázka použitia všetkých dostupných druhov zbraní.
Agentúra Reuters jeho vystúpenie interpretovala ako varovanie Západu pred ďalšou eskaláciou a uviedla, že Moskva dala najavo pripravenosť brániť Kaliningrad v prípade potreby aj jadrovými zbraňami.
„Rusko túto vojnu nezačalo,“ tvrdí Putin
Veľká časť vystúpenia sa opäť týkala vojny na Ukrajine.
Putin zopakoval svoje tvrdenie, že Rusko konflikt nezačalo. Podľa neho sa Západ snažil z Ukrajiny vytvoriť štát namierený proti Rusku, budovať tam vojenskú infraštruktúru a zatlačiť Moskvu do situácie, v ktorej musela reagovať.
Toto je však interpretácia ruského prezidenta.
Rozsiahlu vojenskú inváziu na medzinárodne uznané územie Ukrajiny začalo Rusko 24. februára 2022. Rusko navyše už v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krym a podporovalo separatistické sily na východe Ukrajiny.
Putin počas štvrtkového vystúpenia tiež tvrdil, že Ukrajina dnes dokáže pokračovať vo vojne najmä vďaka vojenskej a finančnej pomoci západných štátov.
Putin zároveň nezvyčajne otvorene priznal úspech časti ukrajinských útokov na území Ruska. Kyjev sa opakovane zameriava na ruské ropné rafinérie s cieľom poškodiť ekonomiku, ktorá financuje vojnu.
„Dosiahli svoj cieľ? Čiastočne,“ pripustil Putin. Podľa jeho odhadu tieto útoky pripravili Rusko približne o jedno percento HDP. Moskva podľa neho na ukrajinské údery reaguje útokmi na ukrajinské energetické a ekonomické ciele.
Tvrdí, že Rusko nikoho napadnúť nechce
Putin zároveň odmietol obavy, že by Rusko mohlo v budúcnosti zaútočiť na ďalšie európske krajiny.
Vyhlásil, že Rusko sa nechystá nikoho napadnúť „ani v roku 2029, ani v roku 2030, ani v roku 2050“.
Tieto slová zaznievajú v čase, keď európske štáty posilňujú svoje obranné kapacity a NATO venuje mimoriadnu pozornosť ochrane svojho východného krídla.
Putin tvrdí, že obavy z ruského útoku využívajú niektoré európske vlády na zdôvodnenie rastúcich vojenských výdavkov.
Svet je podľa neho na križovatke
Ruský prezident svoje vystúpenie zasadil do oveľa širšieho rámca než iba vojnu na Ukrajine.
Hovoril o reforme OSN, umelej inteligencii, energetike, demografii, ekonomike aj o novom bezpečnostnom usporiadaní Európy.
„Svet dosiahol rozhodujúci bod svojho vývoja,“ vyhlásil.
Putin presadzuje predstavu, podľa ktorej obdobie dominancie Spojených štátov a ďalších západných krajín postupne končí a vznikajúci multipolárny systém prinesie vyrovnanejšie rozdelenie moci.
Či takýto vývoj prinesie väčšiu stabilitu, je politickou tézou ruského prezidenta, nie istým dôsledkom súčasných geopolitických zmien.
Samotný Putin totiž zároveň priznáva, že cesta k svetu, ktorý opisuje, môže byť sprevádzaná ďalšími vojnami.
A práve tie považuje v najbližšej budúcnosti za veľmi pravdepodobné.
