Trosky havarovaného poľského špeciálu (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA/VARŠAVA - Pilot tragického letu poľského Tu-154 Arkadiusz Protasiuk bol s prezidentom aj v Tbilisi v roku 2008. V medializovanej kauze bol vtedy on a jeho kolegovia označení za „zbabelcov“ po tom, čo odmietli pristáť. Uviedol to v rozhovore pre varšavské Radio Zet generál Anatol Czaban.
Podľa šéfa leteckého výcviku Czabana mohol pilot lietadla v Smolensku chcieť skontrolovať, či podmienky na letisku sú naozaj také, ako mu hlásili kontrolóri z letiska. Ako uviedol, iný je pohľad na podmienky zo zeme a iný z kabíny lietadla. Pilot Tu-154 vedel, že o hodinu skôr na smolenskom letisku pristál Jak-40 (s novinármi), ktorý pilotoval menej skúsený pilot. Aj preto mohol chcieť kontrolovať, či počasie bolo v skutočnosti také zlé. Ako Czaban zdôraznil, Protasiuk lietal na smolenské letisko niekoľkokrát.
Určiť príčiny katastrofy je vecou vyšetrovacej komisie. Pilot musel podľa Czabana zohľadňovať celý rad skutočností, ako je význam katyňskej spomienky, ako aj skutočnosť, že delegácia mešká. „Z nejakého dôvodu neprijal rozhodnutie o prelete na náhradné letisko,“ uviedol generál. Odmietol pritom tézu o existencii „syndrómu lietadla VIP“. „Za 32 rokov, čo som v letectve, nikto neškolí pilotov, aby riskovali viac, než čo je v predpisoch,“ vyhlásil.
Odmietol pritom porovnanie s letom do Tbilisi, situácia v Gruzínsku bola podľa Czabana iná, pretože letisko bolo zatvorené a neprijímalo. „On a jeho kolegov z posádky po odmietnutí pristáť kvôli zlým podmienkam nazvali zbabelcami,“ uviedol. Ako dodal, piloti neniesli žiadne vážne následky a Protasiuk bol počas spomínaného letu druhým pilotom.
Za málo pravdepodobnú označil aj domnienku, podľa ktorej posádka konzultovala pristátie s veliteľom leteckých síl gen. Andrzejom Błasikom, ktorý bol na palube. Súčasne odmietol špekuláciu, podľa ktorej posádka prestala komunikovať s vežou kvôli slabej znalosti ruštiny a ako uviedol, Protasiuk vedel dokonale po rusky.
Czaban sa vyjadril aj k názorom civilných pilotov, podľa ktorých bola skúška na pristátie v danom počasí neprípustná. „Piloti LOT-u (poľských aerolínií) spravidla lietajú na jedno letisko a späť, zatiaľ čo vojenskí na rôzne miesta,“ uviedol.
Určiť príčiny katastrofy je vecou vyšetrovacej komisie. Pilot musel podľa Czabana zohľadňovať celý rad skutočností, ako je význam katyňskej spomienky, ako aj skutočnosť, že delegácia mešká. „Z nejakého dôvodu neprijal rozhodnutie o prelete na náhradné letisko,“ uviedol generál. Odmietol pritom tézu o existencii „syndrómu lietadla VIP“. „Za 32 rokov, čo som v letectve, nikto neškolí pilotov, aby riskovali viac, než čo je v predpisoch,“ vyhlásil.
Odmietol pritom porovnanie s letom do Tbilisi, situácia v Gruzínsku bola podľa Czabana iná, pretože letisko bolo zatvorené a neprijímalo. „On a jeho kolegov z posádky po odmietnutí pristáť kvôli zlým podmienkam nazvali zbabelcami,“ uviedol. Ako dodal, piloti neniesli žiadne vážne následky a Protasiuk bol počas spomínaného letu druhým pilotom.
Za málo pravdepodobnú označil aj domnienku, podľa ktorej posádka konzultovala pristátie s veliteľom leteckých síl gen. Andrzejom Błasikom, ktorý bol na palube. Súčasne odmietol špekuláciu, podľa ktorej posádka prestala komunikovať s vežou kvôli slabej znalosti ruštiny a ako uviedol, Protasiuk vedel dokonale po rusky.
Czaban sa vyjadril aj k názorom civilných pilotov, podľa ktorých bola skúška na pristátie v danom počasí neprípustná. „Piloti LOT-u (poľských aerolínií) spravidla lietajú na jedno letisko a späť, zatiaľ čo vojenskí na rôzne miesta,“ uviedol.
