(Zdroj: SITA)
WASHINGTON - Spojené štáty americké v ostrom protiklade so svojou predchádzajúcou taktikou zvažujú účasť na rokovaniach so zložkami Talibanu, informoval v utorok denník Wall Street Journal citujúci nemenovaných amerických predstaviteľov.
"Poprední predstavitelia Bieleho domu a armády sa domnievajú, že zaangažovanie niektorých úrovní Talibanu s vylúčením najvyšších veliteľov, by mohlo pomôcť zmeniť momentálnu upadajúcu (bezpečnostnú) situáciu v Afganistane a susednom Pakistane," uviedli noviny na svojej internetovej stránke.
Správa uvádza, že nový postoj obsahujú odporúčania americkej stratégie Bieleho domu v Afganistane. Rokovania by mala viesť afganská vláda, avšak "s aktívnou účasťou USA", píše sa ďalej v správe. Konečné odporúčania Washingtonu sa na základe týchto údajov očakávajú v priebehu budúceho mesiaca po amerických prezidentských voľbách.
Afganský prezident Hámid Karzaj vyzval začiatkom mesiaca hnutie Taliban na mierové rokovania, ktoré by sprostredkoval saudskoarabský kráľ. Jedným z dôvodov je rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie v krajine, a to aj napriek prítomnosti tisícok medzinárodných jednotiek podporujúcich afganskú armádu.
V auguste došlo podľa údajov Organizácie Spojených národov (OSN) v Afganistane k 983 incidentom, čo je najviac od pádu Talibanu v roku 2001. Americký generál David Petraeus už 8. októbra uviedol, že sa pokúsi o rokovania s Talibanom. Vrchný veliteľ amerických ozbrojených síl použil podobnú stratégiu aj v Iraku, kde zapojenie sunnitských kmeňov do boja proti al-Kájde pomohlo výrazne znížiť násilie v krajine.
Militantné islamistické hnutie Taliban, ktoré vládlo v Afganistane v rokoch 1996 až 2001, vedie od svojej porážky krvavé povstanie prevažne na juhu krajiny. Proti povstalcom tu v súčasnosti bojuje okolo 53 tisíc vojakov medzinárodných síl ISAF, ktorých úlohou je pomáhať vláde v Kábule pri obnovovaní poriadku v krajine.
Správa uvádza, že nový postoj obsahujú odporúčania americkej stratégie Bieleho domu v Afganistane. Rokovania by mala viesť afganská vláda, avšak "s aktívnou účasťou USA", píše sa ďalej v správe. Konečné odporúčania Washingtonu sa na základe týchto údajov očakávajú v priebehu budúceho mesiaca po amerických prezidentských voľbách.
Afganský prezident Hámid Karzaj vyzval začiatkom mesiaca hnutie Taliban na mierové rokovania, ktoré by sprostredkoval saudskoarabský kráľ. Jedným z dôvodov je rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie v krajine, a to aj napriek prítomnosti tisícok medzinárodných jednotiek podporujúcich afganskú armádu.
V auguste došlo podľa údajov Organizácie Spojených národov (OSN) v Afganistane k 983 incidentom, čo je najviac od pádu Talibanu v roku 2001. Americký generál David Petraeus už 8. októbra uviedol, že sa pokúsi o rokovania s Talibanom. Vrchný veliteľ amerických ozbrojených síl použil podobnú stratégiu aj v Iraku, kde zapojenie sunnitských kmeňov do boja proti al-Kájde pomohlo výrazne znížiť násilie v krajine.
Militantné islamistické hnutie Taliban, ktoré vládlo v Afganistane v rokoch 1996 až 2001, vedie od svojej porážky krvavé povstanie prevažne na juhu krajiny. Proti povstalcom tu v súčasnosti bojuje okolo 53 tisíc vojakov medzinárodných síl ISAF, ktorých úlohou je pomáhať vláde v Kábule pri obnovovaní poriadku v krajine.
