GAZA - Jordánsko a Spojené arabské emiráty dnes z lietadiel zhodili do Pásma Gazy 25 ton humanitárnej pomoci. Uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na jordánsky vládny zdroj. Podľa tohto zdroja majú byť letecké výsadky náhradou za dodávky po zemi. Agentúra AFP spresnila, že lietadlá pomoc zhodili natrikrát.
Izrael od 2. marca zaviedol blokádu všetkých dodávok do pásma vrátane potravín a čiastočne ju uvoľnil až na konci mája po kritike a nátlaku medzinárodného spoločenstva a opakovaných varovaniach medzinárodných organizácií ohľadom už existujúcej akútnej podvýživy a hroziaceho hladomoru v Pásme Gazy. Dnes približne stovka kamiónov s humanitárnou pomocou dorazila z Egypta cez prechod Kerom Šalom do Gazy.
Humanitárne organizácie ostro kritizujú zameranie sa na zhadzovanie pomoci z lietadiel. Podľa viac ako stovky humanitárnych a ľudskoprávnych organizácií ide o "groteskné rozptýlenie", ktoré nezabráni hroziacemu hladomoru a nemôže nahradiť štandardné zásobovanie po krajine, informoval spravodajský server verejnoprávnej BBC.
"Pre to, čo sa teraz deje v Gaze, neexistuje žiadne ospravedlnenie. Rozsah ľudského utrpenia a zbavovania ľudskej dôstojnosti už dlho prekračuje všetky prijateľné štandardy – ako právne, tak morálne," uviedla prezidentka Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Mirjana Spoljaricová Eggerová.
"Ľudia sú neustále zabíjaní pri vojenských operáciách i pri pokusoch o získanie jedla. Deti umierajú hladom. Rodiny sú nútené znova a znova utekať a hľadať bezpečné miesto, ktoré však neexistuje. V Gaze v teréne pôsobí 350 pracovníkov MVČK, mnoho z nich sa tiež potýka s nedostatkom jedla či pitnej vody," dodala.
Izraelská armáda teraz oznámila, že v snahe vyriešiť problém s rastúcim hladovaním Palestínčanov pozastaví každý deň boje v troch oblastiach Pásma Gazy. Taktiež uviedla, že do palestínskej enklávy začala zo vzduchu zhadzovať humanitárnu pomoc. Podľa miestnych zdrojov sa ľudia pri zbere shozov topia v mori alebo ich drvia škatule padajúce z veľkej výšky. "Aj keď sa zhoz podarí, panuje chaos. Ľudia sa perú o pomoc, zraňujú sa," opísala Shaina Lowová z nórskej Rady pre utečencov.
Nemecký kancelár Friedrich Merz dnes v telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom vyjadril znepokojenie Nemecka kvôli humanitárnej situácii v palestínskom Pásme Gazy. Vyzval Netanjahua, aby poskytol hladujúcemu civilnému obyvateľstvu v Gaze naliehavo potrebnú humanitárnu pomoc,
Obyvatelia Gazy čelia popri hladovaní aj nedostatku vody. Väčšina obyvateľov bola opakovane nútená opustiť svoje domovy, pričom viac ako 90 percent budov je podľa odhadov poškodených alebo zničených.
Izrael v Pásme Gazy začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok teroristického hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela 7. októbra 2023 zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov miestneho ministerstva zdravotníctva zabitých 59 733 Palestínčanov a ďalších 144 447 utrpelo zranenia.
Netanjahu tvrdí, že OSN klame o tom, že Izrael nevpúšťa do Gazy pomoc
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dnes obvinil OSN, že klame, keď tvrdí, že Izrael nevpúšťa do Pásma Gazy humanitárnu pomoc. Pri návšteve leteckej základne v Negevskej púšti tiež vyhlásil, že Izrael musí do pásma vpúšťať zásoby bez ohľadu na to, ako sa odteraz bude vyvíjať vojna proti teroristickému hnutiu Hamas. Informoval o tom spravodajský server The Times of Israel (ToI). Premiér sa takto vyjadril po tom, ako izraelská armáda oznámila, že uľahčí prísun humanitárnej pomoci do pásma.
"Hamas eliminujeme," uviedol Natanjahu. "Aby sme to dosiahli a rovnako aj prepustenie našich rukojemníkov, robíme pokroky v bojoch a rokujeme," dodal premiér. "Nech už zvolíme akúkoľvek cestu, budeme musieť aj naďalej umožňovať vstup minimálnych humanitárnych dodávok. Doteraz sme tak robili," dodal. Premiér minulý týždeň pod vlnou ostrej kritiky, že sa Izrael snaží obyvateľov pásma vyhladiť, výrazne navýšil množstvo a cesty, ktorými sa môže dostávať pomoc do Gazy, napísal ToI s tým, že ide o výraznú zmenu od marca, keď Izrael uvalil kompletnú blokádu do dovozu pomoci do pásma.
Netanjahu dnes tiež obvinil OSN zo lži ohľadom izraelského blokovania dodávok pomoci do pásma. "Tvrdí, že nepovoľujeme vstup humanitárnym dodávkam. Je to povolené. Sú tam zabezpečené konvoje. Boli tam celý čas, ale dnes je to oficiálne. Už nebudú žiadne výhovorky. Budeme pokračovať v boji, budeme rokovať, kým nedosiahneme všetky naše vojnové ciele - až do úplného víťazstva," povedal.
Izrael od 2. marca zaviedol blokádu všetkých dodávok do pásma vrátane potravín a čiastočne ju uvoľnil až na konci mája po kritike a nátlaku medzinárodného spoločenstva a opakovaných varovaniach medzinárodných organizácií ohľadom už existujúcej akútnej podvýživy a hroziaceho hladomoru. Izraelská armáda teraz oznámila, že v snahe vyriešiť problém s rastúcim hladovaním Palestínčanov pozastaví každý deň boje v troch oblastiach Pásma Gazy. Taktiež uviedla, že do palestínskej enklávy začala zo vzduchu zhadzovať humanitárnu pomoc. Podľa miestnych zdrojov sa ľudia pri zbere shozov topia v mori alebo ich drvia škatule padajúce z veľkej výšky. Dnes tiež približne stovka kamiónov s humanitárnou pomocou dorazila z Egypta cez prechod Kerom Šalom do Gazy.
Merz v telefonáte s Netajahuom vyjadril znepokojenie nad situáciou v Gaze
Nemecký kancelár Friedrich Merz dnes v telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom vyjadril znepokojenie Nemecka kvôli humanitárnej situácii v palestínskom Pásme Gazy. Vyzval Netanjahua, aby urobil všetko v jeho silách na dosiahnutie okamžitého prímeria. Ďalej premiéra vyzval, aby poskytol hladujúcemu civilnému obyvateľstvu v Gaze naliehavo potrebnú humanitárnu pomoc, uviedol na vyhlásení hovorca spolkovej vlády Stefan Kornelius.
"Spolková vláda bude vývoj pozorne sledovať. V koordinácii s E3 (Nemecko, Francúzsko, Británia) a ďalšími európskymi partnermi, ako aj s USA a arabskými štátmi, rozhodne v nasledujúcich dňoch, ako môže prispieť k zlepšeniu situácie," povedal Kornelius. Kornelius zároveň zdôraznil, že nemecká vláda nepochybuje o tom, že boje v Gaze vyvolal útok Hamasu, ktorý hovorca označil za krutý a neľudský teror.
"Uznanie palestínskej štátnosti nie je v súčasnosti na programe dňa v Berlíne," dodal hovorca s tým, že uznanie je pre vládu jeden z posledných krokov na ceste k realizácii riešení dvoch štátov. Berlín tak reaguje na nedávne oznámenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že Francúzsko uzná Palestínu ako samostatný štát.
Za humanitárnu katastrofu situáciu v Gaze označil austrálsky premiér Anthony Albanese, podľa ktorého je potrebné vynaložiť všetko úsilie na ochranu nevinných životov a ukončenie utrpenia a hladovania obyvateľov v oblasti, kde žijú vyše dva milióny Palestínčanov.
Približne stovka kamiónov s humanitárnou pomocou dnes dorazila z Egypta cez prechod Kerom Šalom do Pásma Gazy, uviedla predtým agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje v Gaze. Izraelská armáda predtým uviedla, že vzniknú humanitárne koridory pre bezpečný pohyb konvojov OSN dodávajúcich pomoc obyvateľom Pásma Gazy a že v husto osídlených oblastiach armáda vyhlási takzvané humanitárne prestávky v boji.
Izraelská armáda tiež oznámila, že do palestínskej enklávy začala zo vzduchu zhadzovať humanitárnu pomoc. Podľa miestnych zdrojov sa ľudia pri zbere shozov topia v mori alebo ich drvia škatule padajúce z veľkej výšky. "Aj keď sa zhoz podarí, panuje chaos. Ľudia sa perú o pomoc, zraňujú sa," opísala Shaina Lowová z nórskej Rady pre utečencov.
Obyvatelia Gazy čelia popri hladovaní aj nedostatku vody. Väčšina obyvateľov bola opakovane nútená opustiť svoje domovy, pričom viac ako 90 percent budov je podľa odhadov poškodených alebo zničených.
Izrael v Pásme Gazy začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok teroristického hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela 7. októbra 2023 zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov miestneho ministerstva zdravotníctva zabitých 59 733 Palestínčanov a ďalších 144 447 utrpelo zranenia.
